WARREL DANE – strašiak s veľkým hlasom navštívil Bratislavu


Warrel Dane

Warrel Dane

Musím vás varovať, tento report bude zaujatý. Nemôžem ísť proti sebe. NEVERMORE bola najdôležitejšia kapela môjho metalového vývoja a ak si dobre pamätám, tak prvá kapela, pri ktorej som si povedal, že metal zbožňujem a stal som sa kvázi fanatikom pre tento žáner (okamžite nasledovalo vyzbieranie celej diskografie vrátane EP či singlu). Ostalo už len čakať na koncert. Február 2011 – a bolo to tu – potvrdili ich na blížiaci sa Brutal Assault, sen sa konečne mal stať skutočnosťou. Čo sa však nestalo? Mnohí to viete, kapela zrušila celé tour a upadla do spánku (z ktorého sa ešte nezobudili, možno sa ani nezobudia). Čas plynul a nádeje klesali, až zasvietila iskierka v reunione SANCTUARY (kapela z ktorej vznikli NEVERMORE). Zastávku si však u nás nespravili. Dostávame sa až do júla tohto roka, kde z ničoho nič prichádza správa, že Warrel Dane vyráža na tour, kde chce osláviť a zároveň odohrať celý „Dead Heart in a Dead World“ (jeden z mojich obľúbených albumov od nich, pre kritikov úplný top). Čakal som dlho na zázrak a on aj prišiel, medzi zastávkami sa ukázala aj Bratislava. Neváhal som ani sekundu.

Termín sa blížil a informácie neprichádzali. Bude mať aj nejakú predkapelu? Kedy začne hrať? Kebyže nemám podpultové kontakty (organizátora), tak zistím začiatok až na mieste, takto som to vedel pár hodín dopredu. Predkapela nebola žiadna, čo mi aj celkom zahralo do kariet, keďže by to bolo pre mňa fakt zbytočné čakanie. Radšej nech má viac priestoru samotný WARREL DANE. Tak aj bolo. Intro a hneď zhurta na „Narcosynthesis“. Zvuk bol ešte zahúlený, ale to sa celkom rýchlo spravilo. Musím sa priznať. Trpol som! Až kým nevydal prvé tóny a vnútorný krč sa vyparil. Nehovorím, že to bolo na 100% a identické s albumom (čo som ani nechcel), ale keď sa uprel do mikrofónu, tak prešla cezo mňa hotová vlna zimomravok. Je to kráľ rozmanitosti hlasu a pán polôh. Keď sa mal uprieť do mikrofónu, tak šiel z neho mráz (napr. refrén titulnej „Dead Heart In A Dead World“), keď mal odspievať refrén, tak krásne melodicky spieval (väčšina pomalších skladieb – „The Heart Collector“, „Believe In Nothing“ či „Insignificant“) a keď mal poriadne pritvrdiť až do black vôd (prípad začiatku „Born“), tak to malo strašnú silu.

Horšie to bolo s jeho výzorom. Nevedel som sa rozhodnúť, čo si mám o ňom myslieť. Na jednu stranu na mňa pôsobil strašne odpudivým dojmom a až odporom (pripadal mi ako strašiak alebo smrtka) a na druhú stranu mi bol mimoriadne sympatický. Stačilo, ak sa prihovoril publiku a bol váš. Hlášky typu – „I feel like shit, but I look great“, alebo predslov pred „Born“ o rovnosti. Proste si Vás získal a ľudia mu zobali z ruky alebo to bolo tým, že tvorbu NEVERMORE milujeme? Niečo na tom bude, bo ak došlo k „hitovým“ refrénom, ako má „Inside Four Walls“ alebo „Enemies Of Reality“, tak som refrén počul spievať skôr od publika, ako od neho. Normálne sa musím priznať, že sa mi to komorné prostredie, cca. 70 ľudí, páčilo. Mohol som si to užiť do sýtosti, bez akékoľvek rušenia a pučenia.

Po odohratí celého albumu „Dead Heart In A Dead World“, bez akéhokoľvek zásahu a zmeny poradia (čo ma mega tešilo), odišiel Warrel do zákulisia, ale asi len na 10 minút a nasledoval mini výlet aj do iných sfér NEVERMORE diskografie („Enemies Of Reality“ a „Born“) a pár kúskov aj z jeho sólovky, vrátane úplnej novej piesne. Na jar sa teda môžeme čakať na nový sólový album. Aspoň malá náplasť.

Kus triezvosti z môjho nadšenia (po čase) prezrádza aj pár negatív. Najväčšiu vidím v doprovodných hudobníkoch. Nešla z nich žiadna energia, sóla boli zahraté leda bolo, aj vystúpenie bolo dosť trhavé a bez štipky prídavnej hodnoty. Jeff Loomis by ich sfúkol ako víchor. Warrelov spomínaný výzor tiež nerobil dobré meno, pamätám si ho plného života, teraz skôr vyzeral ako keby sa z neho život vylial.

Malý, veľký koncert! Pre mňa z časti splnený sen. Môžem by snáď nespokojný? Naopak, horel som nadšením! Organizátor, vzhľadom na návštevnosť, musel zase mrznúť nespokojnosťou, ale ak mám pravdu povedať, viac ľudí som ani nečakal. Ostáva mi teraz len v tajnosti dúfať, že sa ľady pohnú a NEVERMORE sa prebudia, keď už to nie, tak nech aspoň SANCTUARY zavítajú aj ku nám.

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák – šéfredaktor

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. PayPal Donate Button
2. Prihlásiť sa na odber videí na youtube.
3. Lajknúť našu facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
4. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.

Komentuj na Fejsbúčiku

O Lukáš Polák

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.