SVOR: „Veľa ľudí prepadne depresií a ja ju narozdiel od nich pretavujem do tvorenia.“

SVOR - „Suicide is contagious“

Rok 2020 nám viac zobral ako dal. Jeden z pozitívnych (v tomto prípade skôr negatívnych) príkladov je práve projekt SVOR a jeho najnovší album „Suicide is contagious“. Jedná sa o depressive black metal s ťaživou dávkou melanchólie, silnou atmosférou a neúnosnou porciou zúfalstva. Zaujímavým ozvláštnením albumu je hosť – Graf Von Baphomet z kapely PSYCHONAUT 4. V dnešnom rozhovore Vám spolu s hlavou projektu predstavíme túto zaujímavú dávku hudobnej depresie.

SVOR

SVOR

Poďme od začiatku. Kedy došlo k prvému kontaktu s black metalom? Aké kapely tvorili tvoj vkus?

Tak prvý kontakt s black metalom bol na strednej škole a konkrétne to bola kapela Cradle Of Filth. V tej dobe som počúval skôr mainstreamovú metalovú hudbu a oni tam už spadali, tak ich bolo ťažké si nevšimnúť. Po pár vypočutiach sa mi to začalo páčiť a v podstate mi to otvorilo cestu k celkovému žánru a hlavne k druhej vlne black metalu. Vplyv na mňa mali kapely ako Burzum a Mayhem a potom to už šlo a objavil som kapely ako Shining či Silencer. Môj vkus, samozrejme neformovali len blackové kapely, ale aj kapely ako KoRn, Nine Inch Nails alebo The Cure.

Z čierneho kovu si si vybral podžáner – depressive black metal. Prečo práve túto depresívnu variantu, čo ťa k nej priťahuje?

Vždy som mal rád celkovo umenie a veci ktoré boli melancholické, depresívne alebo proste mali určité smutné prvky a hneď ako som objavil podžáner black metalu, ktorý ide týmto smerom, tak som do neho instantne padol. Zaujala ma tá úprimnosť, atmosféra a v podstate jednoduchosť, ktorá tomu dodáva tú krásu.

Veľká časť umelcov v tomto žánri využívajú hudbu ako prostriedok k vyfiltrovaniu svojich emócii a v skutočnom živote sú pozitívni ľudia (samozrejme, že sa nájde kopec výnimiek). Ty to máš ako?

Určite patrím aj ja k tým ľuďom a depresívna hudba mi prináša radosť, aj keď pre veľa ľudí je to divné. Paradoxne je v našej spoločnosti skôr prijateľné, že niekto hrá automaty ako to, že frustrovane kričí do mikrofónu. Stále som začínajúci podnikateľ a momentálne mám dosť ťažké obdobie, ako väčšina ktorých to postihlo, takže každý deň bojujem s negatívnymi myšlienkami. Tak okrem môjho malinkého syna mi prináša radosť aj tvorenie hudby. Veľa ľudí prepadne depresií a ja ju narozdiel od nich pretavujem do tvorenia.

Kedy prišla prvá myšlienka, že si založíš vlastný projekt a kedy to bolo?

Myšlienka prišla koncom roku 2016 lebo som chcel tvoriť hudbu, ktorú nehrá veľa ľudí a došiel som na to, že by som to celé mohol zvládnuť aj sám a možno by to bolo o to zaujímavejšie, keďže som už počúval veľa one man bánd a každá mala svoj osobitný šmrnc.

Nazval si ho „Svor“. Podľa čoho si si dal názov – podľa horniny či obci v Česku? Alebo je za tým niečo iné?

Svor je zastaralý výraz pre jazvu. Považujem ho za výstižný a hlavne ho ešte nikto nepoužil.

SVOR - „Suicide is contagious“

SVOR – „Suicide is contagious“

Prichádzaš s novým albumom „Suicide is contagious“, čiže samovražda je nákazlivá. Dokáže samovrah nakaziť druhého potencionálneho sebevraha?

Ja si myslím, že áno, ale názov je myslený skôr ako metafora na spirituálnu samovraždu, ktorú považujem za veľmi nákazlivú. Tento koncept je v podstate o tom, že ľudia sa obávajú byť samými sebou a robiť veci, ktoré by chceli robiť alebo žiť život aký by chceli len preto, že sa boja čo si o nich pomyslia iní a veľakrát aj vlastná rodina. Radšej robia roboty, ktoré nenávidia a žijú, tak ako nikdy nechceli žiť, lebo sa nechajú vtiahnuť do takzvaného „normálneho“ kolobehu života a len sa pozerajú ako čas ubieha, nič sa nemení a nie je podľa ich predstáv. Len sa viac a viac vzdávajú svojich snov, žijú v sebaklamoch a stávajú sa z nich ľudia, ktorých sami nenávideli. Veľakrát končia na ceste pomalej seba deštrukcie a nakoniec ako keby spáchali samovraždu toho čo ich robilo jedinečnými a zanechajú za sebou len nesplnené sny. To všetko len preto, že sa nechali nakaziť negatívnymi vplyvmi spoločnosti, ktorá im hovorí, že to malo takto byť a inak to byť ani nemôže.

Tipujem, že lyrická stránka je plná depresívnych tém. Je to tvoja osobná spoveď?

Áno, reflektuje negatívne myšlienky a pocity, ktoré sú súčasťou života ako frustrácia, beznádej či sklamanie. Zameriavam na tie horšie stavy a dni života. Samozrejme je v tom aj moja spoveď, ale čerpám aj z ľudí ktorých poznám.

Album vychádza aj ako CD a MC. Máš na to aj vydavateľstvo, kto ti to vydal?

Vydalo mi to začínajúce vydavateľstvo Suicide fix records, v ktorom mám prsty, ale nie je vylúčené, že to vyjde aj niekde inde ak bude záujem.

Myslíš si, že v tejto dobe má zmysel vydávať hudbu vo fyzickej podobe?

Ja si myslím, že áno, stále sú ľudia čo si to vedia takto viac vychutnať a vidia v tom to kúzlo. Ja som ešte vyrastal v dobe keď sme si vymieňali napálené cd a nahrávali hudbu na pásky či klipy na VHS a rád na to spomínam. Dodnes si vždy rád pustím cd, pásku či platňu a nerobím medzi tým rozdiely, každý nosič má svoje kúzlo.

Obal nahrávky tvorí dosť výstižný obrázok. Je to vlastná fotografia?

Áno, fotil som to ja a obrázok je len jemne graficky upravený. Mám rád obaly, ktoré vedia vychytiť celkový charakter albumu. S celkovou grafikou albumu my pomohli kamoši grafici Mingo a The East one.

V albume narazíme na kopec „ambientných“ plôch. Je všetko tvorené nástrojmi alebo si si pomohol aj s elektronikou?

Niečo som nahral na klávesoch, niečo elektronicky a niektoré zvuky som nahral na telefón.

Na albume je kopec vzácnych hostí. Mohol by si ich nám všetkých predstaviť?

Na albume hosťuje v piesni s názvom „Pohreb snov“, spevák kapely PSYCHONAUT 4 – Graf Von Baphomet. Taktiež EM s ktorým hrám v kapele Mora, ktorý mi pomohol nahrať rozbíjanie elektrickej gitary a rozkopanie bicí v piesni „Samovražda je nákazlivá“. Na záver starý priateľ Fixo, ktorý mi nahral sample, ktorý je v polovici tej istej piesni.

Ako sa ti podarilo presvedčiť takéto významné meno?

Už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou, že by som pozval Grafa z PSYCHONAUT 4 lebo mám veľmi rád jeho štýl spevu, ktorý dáva ich kapele úplne iný rozmer. Jeden večer hodil na FB status, že je otvorený spoluprácam a kto má záujem, tak nech sa mu ozve. Rozhodol som sa, že to teda skúsim a pošlem mu svoju hudbu a on súhlasil, čo ma veľmi príjemne prekvapilo. S EM som spolupracoval už v minulosti na EP s názvom „November“ a vždy som bol nad mieru spokojný s jeho prínosom.

Chceš svoj projekt ponechať v rovine projektu, alebo si rozmýšľal, že by si ho presunul do pozície kapely (viacej členov, prípadne koncerty)?

Momentálne mi to vyhovuje, tak ako to je a skôr to nechať v rovine, že mať na nahrávkach hostí, ale som otvorený aj tomu, že by mohlo byť v budúcnosti viac členov. Samozrejme je o niečo ľahšie sa dohodnúť sám so sebou ako s inými ľuďmi. Viem si predstaviť, že keby prišla zaujímavá ponuka na koncert, tak by som vedel dať dokopy hudobníkov a zahrať aj naživo.

Linky na kapelu:
https://www.facebook.com/Svor-103062331589220
https://svor.bandcamp.com/album/suicide-is-contagious

Autor: Lukáš Polák – šéfredaktor

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. Prihlásiť sa na odber videí na Youtube.
2. Lajknúť našu Facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
3. Pridať sa do FB skupiny.
4. Sledovať fotky zo zákulisia na Instagrame.
5. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.

Komentuj na Fejsbúčiku

O Lukáš Polák

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.