SOULS TO DENY: „Atmosféra na “The Tragedy of Human Existence” je pochmúrna a bezútešná…“

SOULS TO DENY - The Tragedy of Human Existence

Na Liptove sa zrodilo nové death metalové železo SOULS TO DENY. Mieša kov smrti s hardcore(om) či grindcore(om). Skladá sa z dvoch bývalých členov FEEL A CURSE a vokalistu pôsobiaceho v BLOODCUT. Viac vám už prezradí sama kapela.

SOULS TO DENY

SOULS TO DENY

Andrej a Pavol, odišli ste z kapely FEEL A CURSE a založili kapelu SOULS TO DENY. Čo vás motivovalo k odchodu a zároveň k založeniu novej kapely?

Čau Lukáš, ak môžem, tak to trošku poopravím, my s Palom sme z FEEL A CURSE neodišli. FEEL A CURSE založil ako projekt Milan “Jozzo” Jozefek a on to aj rozpustil. Dôvod prečo tak konal? Myslím, že to už je otázka na neho. Po ukončení aktívnej činnosti FEEL A CURSE sme chceli hrať ďalej. Palo mal chuť už dávnejšie dať do kopy grindovú kapelu, preto oslovil Lukáša s ktorým sa poznal z predchádzajúceho obdobia a tak slovo dalo slovo a začali sme skúšať. Neskôr sa k nám pripojil spevák Mišo a tvorba skladieb nadobúdala s jeho štýlom spevu úplne iný rozmer.

Ku kapele sa pripojil Michal Pivko za mikrofón a Lukáš Kaplan na gitaru. Môžete nám ich predstaviť?

Spevák Mišo má za sebou pôsobenie v martinskej deathovej smečke BLOODCUT a v tom období, keď sme ho oslovili bol na voľnej nohe. Po prvej skúške neváhal ani chvíľu a dnes je plnohodnotným členom. Všetky texty na debute vzišli spod jeho pera, a inak je to mladý chalan, ktorý veľkým fanúšikom extrémnej muziky.

Náš najmladší člen Lukáš má bohaté skúsenosti s hraním, nahrávaním a koncertovaním. Momentálne je aktívnym členom viacerých zoskupení. Sme radi, že sa nám podarilo získať do kapely takého šikovného gitaristu, ktorý je zároveň aj autorom všetkých našich skladieb. Omladenie kapely je podľa môjho názoru veľmi prospešné, pretože pri tvorbe sa stretávajú rôzne štýly, nápady a postupy.

Vaša hudba mieša death metal s hardcorom a občas s grindom. Pri počúvaní sa mi hneď dralo meno DYING FETUS do úst. Ako to vy vnímate?

Samozrejme nám to veľmi lichotí, ak vidíš paralely medzi našou hudbou a takou veličinou akou je DYING FETUS. Ja osobne tam až takú podobu nevidím, ale už sme sa stretli aj s reakciami, že “Tragedy” poslucháčom miestami evokuje skôr Misery Index, čo by vysvetľovalo to tvoje prirovnanie, keďže obe kapely sú navzájom štýlovo aj personálne popreplietané.

Kapele ste dali meno – SOULS TO DENY, čiže duše odsúdené na poprenie/zaprenie. Prečo ste si zvolili takýto názov?

Vybrať názov kapely v dnešnej dobe je zložité, pretože na scéne je obrovské množstvo skupín. Pôvodný názov bol iný. V hre bolo viac alternatív, ale nakoniec sme sa rozhodli pre názov SOULS TO DENY. A prečo zvíťazil práve tento názov? Jednak vystihuje našu tvorbu, čo sa týka hudby aj textov a zároveň ním vzdávame poctu naším obľúbencom SUFFOCATION.

SOULS TO DENY - The Tragedy of Human Existence

SOULS TO DENY – The Tragedy of Human Existence

Album ste nazvali “The Tragedy Of Human Existence”. Aká je teda tragédia ľudskej existencie?

Celková atmosféra na “The Tragedy of Human Existence” je pochmúrna a bezútešná – presne tak, ako svet v ktorom žijeme. Inšpiráciu pre všetky texty hľadal náš spevák okolo seba. V textoch sa venuje mnohým temným stránkam ľudstva. Vojny, korupcia, bezohľadné drancovanie zemských zdrojov, klimatické zmeny – to všetko sú faktory, ktoré znamenajú len utrpenie, bolesť a skazu pre nás samých, v tom spočíva tragédia nášho bytia.

Kde ste boli nahrávať? Aký zvuk ste chceli dosiahnúť?

Boli sme nahrávať v Poprade v štúdiu u Martina Barlu. S Martinovou prácou sme naprosto spokojní od nahrávania až po mix a mastering. Bol našou prvou voľbou, nakoľko sme už roky dobrí priateľa. Spolupracovali sme s ním už v minulosti aj na iných projektoch a vieme o ňom, že je to človek, ktorý rozumie našim potrebám. Keď hráte na Slovensku extrémny metal a chcete, aby finálny produkt znel podľa vašich predstáv, pôjdete nahrávať práve do jeho štúdia.

Nahrávka má temný a až abstraktný cover. Kto je jeho autorom? Čo prezentuje?

Dlhý čas sme hľadali medzi domácimi aj zahraničnými umelcami, ale bohužiaľ sme sa nevedeli stotožniť so žiadnym z návrhov. Našťastie jedného dňa sme náhodou natrafili na Doccy Gore, ktorého štýl nás oslovil hneď na prvý pohľad. Z mnohých jeho prác nás špeciálne zaujalo práve dielo, ktoré môžeš vidieť na obale nášho debutu. Absolútne korešponduje s našou hudbou, atmosférou a celkovým konceptom albumu. Vyžaruje z neho chlad a ničota. Nesymbolizuje nič konkrétne, ide o abstraktný výjav. Ak tam vidíš utrpenie, smrť, chaos či rozklad, všetko je správne.

Album vyšiel v samonáklade. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?

Myslím, že aj keď sme predtým pôsobili v iných skupinách predsa len sme nováčikom na trhu a z toho vyplýva aj prípadný záujem o naše CD zo strany nejakého vydavateľa. Z predchádzajúcich skúseností vieme, že je to pre nás pravdepodobne tá najlepšia cesta, aj keď sme si všetky náklady na výrobu museli zaplatiť sami. Má to svoje výhody, ale určite aj nevýhody. Do promovania nášho debutu sme dali maximum a s ohlasmi sme spokojní. Už roky to berieme tak, že je to náš koníček a preto počítame aj s možnosťou, že sa nám náklady nevrátia. Keď robíš niečo s radosťou si ochotný preto aj niečo obetovať.

Rovno ste prišli s albumom, žiadne demo alebo EP. Prečo? Mali ste toľko nápadov? Nebodaj ostali nejaké aj na druhý album?

Vlastne od začiatku bol takýto zámer, že keď pripravíme materiál na nahrávanie pôjdeme do štúdia a hneď nahráme plnohodnotný album. Ak sa dobre pamätám, o myšlienke nahrať najprv EP alebo demo medzi nami nepadla ani reč. A čo sa týka ďalšej tvorby, náš gitarista má určite ešte niečo v talóne, takže v budúcnosti určite pribudne ďalší zárez v našej diskografii.

Plánujete aj vybehnúť na pódia? Prípadne máte naplánované nejaké koncerty.

Momentálne je našou najvyššou prioritou živé hranie. Na koncertných pódiách chceme verejnosti odprezentovať to, na čom sme usilovne pracovali niečo vyše dvoch rokov. Máme už dohodnuté prvé akcie, ktoré sa rozbehnú po letných festivaloch. Už sa na to všetci veľmi tešíme!

Ďakujeme za otázky a možnosť trochu sa pripomenúť fanúšikom.

Link na kapelu: https://linktr.ee/soulstodenyband

Autor: Lukáš Polák

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. Prihlásiť sa na odber videí na Youtube.
2. Lajknúť našu Facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
3. Pridať sa do FB skupiny.
4. Sledovať fotky zo zákulisia na Instagrame.
5. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.

Komentuj na Fejsbúčiku

O Lukáš Polák

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.