Rozosmútil SWALLOW THE SUN Randal?

SWALLOW THE SUN

SWALLOW THE SUN, OCTOBER TIDE, OCEANWAKE, 10. november 2019, Randal, Bratislava

OCEANWAKE

OCEANWAKE

Ako je to u vás? Vyvoláva vo vás melancholická (pre nás doom alebo depresívny black) hudba smútok alebo depresiu? Dokážete sa vcítiť do hudby natoľko, že ste z toho nesvoji? Alebo vám táto hudba dokáže prefiltrovať vlastný smútok a ste v konečnom dôsledku šťastný? Podobnú otázku položil spevák z kapely OCTOBER TIDE. Spýtal sa publika, či je dnešný večer šťastné? Tí mu víťazoslávne povedali – áno. Na čo hneď odpovedal, že my sme vás chceli rozosmútiť. Dokáže vôbec takýto koncert dostať človeka do depresií? Alebo je človek šťastný z toho, že vidí svoju obľúbenú kapelu? Môžete do komentáru popísať, ako je to u vás. Poďme však k veci.

Úvod koncertu patril OCEANWAKE. Atmosferici z Fínska začali presne, ako býva na koncertoch od agentúry Obscure zvykom. Ich hudba by sa dala rozdeliť na dve časti. Nosnou časťou boli „vybrnkávačky“ v duchu post-rocku/metalu, ktoré však nevyvolávali žiaden tlak a aj budovanie atmosféry im nešlo najlepšie. Mali však emocionálnejší podtón, no občas mi to prišlo ako jamovanie. Potom prišla druhá, valivejšia, stránka, ktorá sa odohrávala v doom/death duchu. Tu už to malo svoju atmosféru, a dokonca silu, no v konečnom dôsledku ma dlho neudržali pred pódiom.

OCTOBER TIDE

OCTOBER TIDE

OCTOBER TIDE by sa dal označiť aj ako „super kapela“. Hlavným jadrom je Frederik, a druhý gitarista Mattias, obidvaja sú bývalí členovia KATATONIA a vokalista požičal svoje hrdlo kapelám ako CENTINEX alebo DEMONICAL a momentálne je aj členom legendy MOONDARK. U týchto chalanov sme sa veľa “jemných“ pasáži nedočkali, no zato na nás chrlili jednu parádnu melódiu za druhou. Hudobne sa všetko odohráva na hranici melodického death metalu a doom metalu s dôrazom na spomínané melódie a ťaživú atmosféru. Podané to bolo veľmi profesionálne a bez výčitkou. Aktívny vokalista chrlil jeden mohutný growling za druhým a neváhal ani zoskočiť z pódia do publika a tam si zatancovať s náhodou fanúšičkou. Blesol sa aj hláškou, ktorú som rozobral už v úvode. Nesmiem zabudnúť na zvuk, ktorý bol veľmi vydarený a mimoriadne čistý. Najviac sa to však prejavilo na poslednej kapele. Chalani mi zlepšili náladu a tešil som na hlavné jedlo.

SWALLOW THE SUN

SWALLOW THE SUN

U SWALLOW THE SUN majú zrejme pravidlo – pokiaľ nemáš dlhé vlasy, tak si daj kapucňu. Dopadlo to v pomere 3:3. Niekto by nadával, že počas celého koncertu bolo svetlo zle nastavené a nebolo vidno kapelám do „xichtu“, ale iba siluety, no ja si myslím, že práve o to šlo – dodať vystúpeniu väčšiu estetiku a rúško tajomna, ktoré je prínosné pre doom metalový žáner. Fínsku kapelu som v rámci tohto turné už videl v Prahe, tak som opäť čakal vysokú kvalitu. Tú som dostal. Mikko je mimoriadne obdarený spevák, nielenže má zaujímavo zafarbený hlas, ale zároveň má veľmi mohutný growling a zvláda aj „škrekoty“. Jeho najväčším tromfom je, že tieto polohy dokáže meniť okamžite po sebe, bez toho, aby došlo ku kolízii. Navyše všetky melodické spevy dokáže náležite precítiť. Čo hrali? Väčšinu vecí z posledného albumu „When a Shadow Is Forced into the Light“, zahrali aj veci zo stredného obdobia ako „Cathedral Walls“, kde sa Anette Olzon ozvala len z repráku, a na záver dokonca strúhli „Swallow“ z ich prvého albumu. Jediná vec, čo mi vadila, bol vokál klávesáka, ktorý to Mikkovi skôr kazil, ako pomáhal. Áno, našli by sa momenty, kedy ho zachraňoval, ale keby bolo na mne, tak mu ten mikrofón vypnem.

Každopádne šlo o veľmi vydarený a príjemný doom metalový večer, ktorý pohladil naše uši. Ľudí sa nazbieralo niečo okolo 150ks (tipujem), tak si myslím, že aj doom metalu treba dať viacej príležitostí.

Autor: Lukáš Polák – šéfredaktor
Fotky: Alexandra Power
Všetky fotky nájdete TU.

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. Prihlásiť sa na odber videí na Youtube.
2. Lajknúť našu Facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
3. Pridať sa do FB skupiny.
4. Sledovať fotky zo zákulisia na Instagrame.
5. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.


O Bukáčo

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.