Rozhovor o knihe – „Satanizmus v 21. storočí“

Kniha - Satanizmus v 21. st

Pár týždňov dozadu ma oslovil Delgrast (hral v kapelách Nevaloth, Abbey ov Thelema, 777 Babalon …), že vydal pod pseudonymom Sebastián Jahič knihu o Satanizme v 21. storočí. Tento námet ma hneď zaujal, knihu som prečítal a dal dokopy rozhovor, ktorý si dnes môžeš prečítať. Keď ťa aspoň trochu zaujíma aké vetvy má Satanizmus v 21.st (tiež som bol podobný a veľa som sa dozvedel), aké metalové kapely boli v tejto téme zásadné, či do akého extrému sa satanizmus dokázal vyvinúť, tak táto kniha ti obohatí vedomosti.

Sebastián Jahič

Sebastián Jahič

Na začiatok by som sa rád spýtal, ako vôbec začala tvoja vášeň k satanizmu? Kde si sa s ním prvýkrát stretol a čím ťa zaujal, že mu venuješ toľko času?

Popravde satanizmu až toľko času nevenujem, je to skôr jedna z viacerých oblastí, o ktoré sa zaujímam. Prvýkrát som čítal LaVeyovu Satanskú bibliu pred nejakými pätnástimi rokmi, ale intelektuálny záujem o „príklon k diablovi“ v zmysle negácie kresťanstva a „negatívnej transcendencie“ som mal asi vždy. V čase písania článkov, ktoré sa neskôr stali základom vydanej knihy, som sa zaujímal o jednotlivé vetvy satanizmu v rámci ich vlastného naratívu, teda akoby „zvnútra“ – ale satanizmus sa mi skôr zdá zaujímavý v rámci širšej dialektiky ako kresťanstva, tak aj modernej sekulárnej spoločnosti, pretože je to akýsi ich „negatívny odraz“.

Knihu si dal dokopy ako spojenie viacerých starších článkov. Koľko ti reálne zobralo času, kým si ju dal dokopy? Nezistil si pri jej tvorbe, že máš ešte veľké medzery v niektorých odvetviach satanizmu a potrebuješ ich doštudovať?

O jednotlivé vetvy satanizmu sa priebežne zaujímam neustále, takže tento čas sa nedá spočítať. Systematické usporiadanie znalostí a napísanie pôvodného textu pre časopis Eosphoros mohlo zabrať možno týždeň pre jeden článok. No a potom samozrejme prišlo rozhodnutie vydať tieto články spoločne v knihe. Nepočítal som, koľko času zabralo ich spoločné prepracovanie a úprava, ale určite to bolo pár týždňov. A áno – keď som písal a potom zas prepracovával text, jednak som náhodne narážal na nové, zaujímavé informácie, a jednak som nachádzal medzery alebo nezrovnalosti, ktoré bolo treba zaplniť alebo napraviť. To je ale úplne prirodzený proces.

V kapitole o chaosgnosticizme spomínaš speváka z DISSECTION (Jon Nödtveidt) ako jedného z predstaviteľov tohto smeru. Tvrdil, že v živote dosiahol všetko, čo chcel a nemalo zmysel ďalej žiť, a preto spáchal samovraždu. Myslíš si, že jeho samovražda bola vyložene založená na filozofickej rovine a nemohla hrať rolu psychická stránka? Myslím tým, že mu jednoducho „hrablo“ a preto sa zabil?

Toto je ťažké povedať (kde sa začína hranica „hrabnutia“?). Podľa všetkého sa zabil obradne počas vopred premysleného obradu, a to nevyzerá ako náhly skrat, ako keď niekto vyskočí z okna alebo si vezme lieky. Tiež sa mi ako nezúčastnenému pozorovateľovi zdá, že v čase spáchania samovraždy mal všetky dôvody žiť: nedávno ho pustili z basy a vyzeralo to tak, že ho čaká úspešná hudobná kariéra. Chýba mi tu spúšťač skratu.

Z toho vyplýva otázka, ako ty vnímaš osobu Jona Nödtveidta mimo hudobného vplyvu? Bol pre teba zaujímavá postava s hlbokým filozofickým podkladom, alebo ho vnímaš ako psychicky labilného človeka so sklonmi k agresivite/sebapoškodzovaniu? Prípade kombinácia?

Skôr ani jedno. Nemôžem povedať, že by sa mi zdal labilný. Na druhú stranu, o hlbokom filozofickom podklade v zmysle toho, že by bol študovaným filozofom apod. by som tiež nehovoril. Od „filozofického podkladu“ by som ale odlíšil jeho náboženské presvedčenie a vieru, ktoré určite opieral o nejaký ucelený myšlienkový systém. Chcem povedať, že jeho prípadná filozofia bola postavená nie na rozumových dôvodoch, ale na viere. Chaosgnosticizmus môže byť filozoficky zaujímavý, ale Nödtveidt bol skôr jeho propagátorom ako jeho vedúcim mysliteľom – to boli iní.

Povedal by som, že Nödtveidt bol až nábožensky fascinovaný tým, čo prekračuje hranice normálneho života. Možno práve to hľadal v metalovej hudbe a neskôr v páchaní závažnej trestnej činnosti. Natrafil na duchovný smer, ktorý vsadil jeho smerovanie do určitých koľají, utvrdil ho o jeho ceste a priviedol ho k jeho koncu.

Satanizmus v 21. st.

Satanizmus v 21. st.

V kapitole o ONA (Rád deviatich uhlov) bol údajný vodca Anton Long, resp. David Myatt. Podporoval rôzne nacionalistické inštitúcie a konvertoval aj na islam (kvôli jeho deštruktívnej stránke). Potom sa mu niečo stalo a zrazu začal sekať dobrotu. Nemyslíš si, že bol len z nejakého neznámeho dôvodu nasratý na tento svet a túžil ho zničiť a satanizmus/nacionalizmus či islam bola len zbraň jeho hnevu voči svetu? Potom prišla tragédia, ktorá mu otvorila oči. Nebolo jeho správanie viac psychologického charakteru (myslím tým jeho frustráciu/hnev) ako to, že šlo o filozofický podklad?

Rozlišoval by som medzi nacionalizmom a nacizmom, pretože David Myatt vo svojej „divokej ére“ bol nacista, aj keď neskôr svoje pozície rôznymi spôsobmi zmierňoval. Je to veľmi komplikovaná postava a už boli vyslovené mnohé špekulácie o tom, čo bolo hlavnou motiváciou jeho konania. Ak nebol britským agentom, ktorý sa spolu so svojím odchodom do dôchodku navonok náhle „polepšil“ (každopádne za jeho „polepšením“ údajne naozaj stojí smrť blízkej osoby), tak by som videl jeho vývoj asi takto: 1. Bol mladým nacistom s teroristickými sklonmi, zrejme nielen kvôli presvedčeniu, ale aj kvôli fascinácii tým, čo je extrémne. 2. Keď dospel k názoru, že fašizmus/nacizmus sa už nikdy k moci nevráti, konvertoval na sunnitský islam, pretože sa domnieval, že islam dosiahne mnohé podobné ciele ako spomínané hnutia. 3. V čase svojho obratu si uvedomil, že sa celý život ženie za víziou nejakého krvavého prevratu a vôbec sa snaží si niečo dokázať, tak svoje konanie zanechal.

Je však dôležité spomenúť, že Myatt dodnes svoje spojenie s ONA popiera, pričom teraz, keď je už „polepšený“, by zrejme klamať nemal – ak teda zas nehrá nejakú hru.

Ako ty vnímaš ONA? Je na nich niečo pozitívne, čo by si mohol od nich čitateľ zobrať? Ako ich vnímaš?

Je to amorfné hnutie a k jeho rôznym vetvám (ak skutočne existujú) sa dá zaujať rôzny postoj. Každopádne pre celé ONA platí, že aj to, čo by inak mohlo byť pozitívne, je znemožnené tým, že je to vsadené do kontextu hnutia, ktoré je asi najúplnejšou negáciou všetkého „pozitívneho“. (Samotné definovanie seba samého v radikálnom odpore k niečomu vonkajšiemu stojí na vode, je to závislé od toho, čo to popiera a v konečnom dôsledku to vlastne potvrdzuje to, proti čomu sa to stavia.)

Môžem spomenúť niekoľko vecí, ktoré by sa mi zdali pozitívne, keby sa oddelili od kontextu ONA. Hviezdna hra vyzerá zaujímavo, niektoré netransgresívne Longove magické techniky sú vraj kreatívne (ako mi bolo povedané – sám som ich bližšie neskúmal). Tiež nemôžem zavrhnúť dôraz na žitie v sebestačnej komunite, na sebazdokonaľovanie apod.

Každopádne v prípade ONA je veľmi ťažké odlíšiť, čo je pravda a čo je výmysel. Vnímam to tak, že aj samotný mýtus tohto „rádu“ vznikol v reakcii na to, čo je mnohými ľuďmi vnímané ako „nezmyselnosť existencie v modernom svete“. Myslím si, že v spoločnosti, v ktorej bolo devalvované duchovné prežívanie, sa zločinnosť prirodzene môže niekomu zdať ako čosi „posvätné“ – čo je veľmi smutný stav.

Exituje satanistické hnutie/skupina ešte zločineckejšia ako ONA a radšej si ju do knihy nedal?

Neviem o takej. Ak chápeme zločin ako protivenie sa zákonu a mravom, tak je veľmi ťažké si v kontexte súčasnosti predstaviť niečo ešte „zločineckejšie“, ako je ONA.

Kapitola o Satanovom Chráme začína recenziou na film „The Witch“, usudzujem, že sa ti páčil. Aké iné filmy by si odporučil, ktoré sú späté s akoukoľvek formou satanizmu a považuješ ich za kvalitné?

The Witch bol skvelý film a The Lighthouse, tiež od Roberta Eggersa, prinajmenšom rovnako skvelý. Ale inak ťa sklamem – nie som veľký filmový fanúšik a žiadny kvalitný film o satanizme ma nenapadá (skôr mám dojem, že filmy koketujúce s touto témou sa k nej vždy stavajú veľmi povrchne). Pre históriu amerického satanizmu je azda významné Rosemary’s Baby.

Veľmi sa mi páčila Deviata brána od Polanského a Svätá hora od Jodorowského, ale tieto filmy sa zaoberajú okultizmom/ezoterizmom, nie satanizmom.

Satanský chrám mi prišiel skôr ako rebelujúca skupina voči kresťanstvu či konzervativizmu a pomocou až výsmešnych rituálov (ružová omša sa asi ani nedá inak brať) dáva pomyslený fľusanec do tváre svojmu ideologickému nepriateľovi. Ako sám spomínaš, je to viac politické združenie ako náboženské. Nemáš pocit, že si za tieto útoky môže aj samotné kresťanstvo/konzervativizmus, že sa snaží tlačiť len svoju predstavu o svete, ktorá utláča iné názory a potom ako reakcia vznikajú takéto nasraté skupiny? Čo si myslíš?

Aj o islame sa dá povedať, že v krajinách, kde prevláda, si tvrdo vynucuje svoju exkluzivitu, dokonca sa mi zdá, že podstatne viac ako na Západe kresťanstvo. Tam však reakcia tohto typu nevzniká, respektíve ak áno, tak iba vo veľmi hlbokom podzemí. Existenciu výsmešných skupín vnímam práve naopak, teda ako prejav štátom vynucovanej tolerancie (respektíve špecificky súčasného chápania „tolerancie“) a do istej miery aj bezzubosti kresťanstva. Tieto skupiny by podľa mňa existovali, aj keby kresťanstvo bolo akokoľvek umiernené (pretože sú nástrojom politického boja), a zanikli by až spolu s ním (prípadne jeho úplnou bagatelizáciou a redukciou na malú sektu), kedy by stratili zmysel. Pokiaľ viem, tak aj v Thajsku existujú skupiny, ktoré sa vysmievajú tamojšiemu budhizmu, i keď, pravda, nestavajú sa do pozície „satanistov“ či niečoho podobného – to sa mi zdá ako špecifický problém kresťanstva, o ktorom som aj písal v úvode svojej knihy.

Obsah

Obsah

Významnú časť v knihe zaberá kapitola o francúzskej black metalovej skupine DEATHSPELL OMEGA. Opisuješ, že má kapela v textoch hlboký filozofický podklad, no mňa napadá vec, či by to nemohlo byť niečo ako vyložene koníček danej kapely aby boli zaujímaví, nebrali to všetko vážne a v skutočnom živote žijú mimo týchto filozofických úvah/ideí? Čo myslíš, aký život vedú hlavné mozgy tejto skupiny?

To je ťažké povedať, pretože im do hlavy nevidím. Ich znalosti kresťanskej teológie ale podľa mňa potvrdzujú veľmi zapálený záujem, hoci ich rozsah je asi tak na úrovni nadšeného vysokoškolského študenta. Každopádne dojem, ktorý z nich mám, je, že za dvadsať rokov prešli z radikálnych a „pravoverných“ pozícií do pozície, v ktorej ich kapelná činnosť už naozaj je takýmto „koníčkom“, respektíve prešlo to z náboženského do výhradne umeleckého rozmeru.

Aké hudobné deti DEATHSPELL OMEGA, ktoré nasledujú hudobný či filozofický podklad kapely, by si odporučil?

Hudobne slovenské Ceremony of Silence. Vyslovených filozofických epigónov DsO nepoznám.

Pri albume „FAS“ od DEATHSPELL OMEGA je citát: „Každý, kto nejde až na extrémny okraj svojich možností, je buď otrok, alebo nepriateľ človeka, a tiež je to komplic bezmennej obscénnosti.“ Riadiš sa aj ty týmto citátom? Žiješ na okraji svojich možností?

Autorom tohto citátu je Georges Bataille. Teraz, keď si tento výrok vyzdvihol, sa mi zdá ako vyzývajúci k neusmernenej centrifugálnosti, samoúčelnému extrému kvôli extrému. Kebyže ho chceme interpretovať v priaznivejšom svetle, dal by sa chápať ako výzva k tomu, aby „človek bol najlepší, aký môže byť“. S týmto druhým významom sa stotožňujem.

V rozhovore DEATHSPELL OMEGA tvrdia, že sa pravý potenciál black metalu ešte nepodarilo zrealizovať a že súčasný black metal je synonymom pre absenciu umeleckej vízie. Čo si myslíš ty? Je tomu naozaj tak?

Je to výrok z rozhovoru z roku 2004. Za ten čas sa doba posunula a myslím, že sami by uznali, že – aj ich zásluhou – sa značnú časť potenciálu black metalu podarilo realizovať. Môže byť ešte niečo viac? To sa uvidí. Ja mám dojem, že black metal už prostredníctvom DsO mohol prejaviť jadro svojej podstaty a tým sa aj vyčerpať. Každopádne stále je veľa kapiel, ktoré umeleckú víziu majú, ale to je niečo iné. A aj ak tu už „jadro podstaty“ bolo, neznamená to, že už niet vôbec čo povedať.

Zároveň vravia o kresťanskej vetve black metalu ako o jednej možnej nádeji budúcnosti žánru. Ako ty berieš takzvaný white metal? Poznáš kapely, ktoré stoja za pozornosť? Zaradil by si k tomuto aj slovenskú TOREVA?

Nie som si vedomý žiadneho takého výroku DsO. Na konci kapitoly o DsO som sa vyslovil, že vidím v kresťanskom black metale „veľký potenciál budúcnosti“, ale to je moje a nie ich tvrdenie. Zdá sa mi, že je to jedna, ale nie jediná nádej budúcnosti žánru.

Určite by som odporučil Reverorum ib Malacht.

Nadobúdam dojem, že relevantný kresťanský black metal môžu robiť iba tí hudobníci, ktorí aspoň isté obdobie – ktoré ale duchovne prežívali veľmi hlboko – neboli kresťanmi. V tomto sú ako tí povestní márnotratní synovia.

Čo sa týka slovenských kresťanských blackmetalových kapiel vrátane Torevy, mám dojem, že sa svojou činnosťou hlavne akosi nepodarene snažia o misijnú činnosť. Žiadny slovenský whitemetalový projekt sa mi nezdá hudobne ani koncepčne zaujímavý.

Kniha - Satanizmus v 21. st

Kniha – Satanizmus v 21. st

V prvom dodatku o Marii de Naglowskej píšeš, že bola vyznávačka sexuálnej mágie. Čo si má pod tým pojmom človek predstaviť? Nejaké sexuálne orgie (aj keď ďalej spomínaš, že nikdy nemala sex počas týchto rituálov) alebo sex ako nástroj na komunikáciu s bohom/satanom?

Koľko okultných prúdov/autorov/rádov, toľko chápaní sexuálnej mágie. Existuje úroveň magickej/rituálnej práce, ktorá spočíva vo vyvolaní „sexuálneho napätia“, napríklad sa v obrade použije nahá žena alebo sa počas neho narába so symbolickými predmetmi, ktorým sa prisudzujú pohlavne polarizované energie – klasickou dvojicou je palica (alebo kopija) a pohár. Tu sa v istom zmysle pracuje so sexualitou, ale k fyzickému sexu nedochádza. Takto mala pracovať de Naglowská. Potom je druhá úroveň práce, ktorej sa venovali iní a kde k obradnému sexu dochádza.

Značnú časť v knihe zaberá metal, či už spevák z DISSECTION alebo DEATHSPELL OMEGA. Naozaj je metal tak zásadný v satanizme v 21. st, že sa aj človek, ktorý metal nepočúva, no zaujíma sa o túto tému, musí s týmto hudobným žánrom stretnúť a zoznámiť?

Je to tak, myslím si, že sa mu nevyhne. V minulom storočí to ešte možno tak neplatilo, pretože jednotlivé satanistické metalové kapely neboli spriaznené s tak hlbokými myšlienkovými systémami vybudovanými okolo satanizmu, ale teraz to tak už je. Ešte by sme tiež nemali zabudnúť rád známy ako Dragon Rouge či Ordo Draconis et Atri Adamantis, ktorý je spriaznený s kapelou Therion.

Existuje odnož/združenie/rád satanizmu v 21. st, ktorý sa do knihy nezmestil, no bol dôležitý, resp. zaujímavý pre záujemca o túto tému?

Myslím si, že nie. Určite sú aj mnohé ďalšie, ale mojím cieľom bolo rozobrať len tie vetvy, ktoré som považoval za reprezentatívne, myšlienkovo zaujímavé a svojské, ale ktoré zároveň nepochybne majú istý kultúrny vplyv; menším a menej významným rádom sa dostalo iba krátkych zmienok. Skoro určite ale niekde existujú nejaké „skryté poklady“. LaVeyova Cirkev Satanova a Aquinov Chrám Seta veľa priestoru nedostali, pretože zažili vrchol svojho vplyvu v minulom storočí.

Čo myslíš, akým smerom sa bude satanizmus vyvíjať v najbližších rokoch? Máš hrubú predstavu, aké idey/skupiny či združenia by mohli vzniknúť v najbližších desiatich rokoch?

Myslím si, že vzniknú variácie ľavicového satanizmu podobného Satanskému chrámu, ale teraz už aj pracujúce s vierou v mágiu a chápajúce Satana teisticky. Zaujímavé by boli skupiny explicitne vracajúce satanizmus späť do kontextu kresťanskej teológie. To by bol návrat „klasického satanizmu“, ktorý by v prípade kreatívneho a pozitívneho vývoja mohol prerásť do akéhosi kresťanského neduálneho mysticizmu.

V akom odvetví/idei sa filozoficky vidíš ty zo spomínaných? Je ti niektorá odnož satanizmu z 21. storočia blízka?

Žiadna odnož mi nie je blízka – všetky sa mi zdajú ako opierajúce sa o nejaké závažné omyly. Deathspell Omega boli veľmi zaujímaví svojou snahou o obhajobu postavy Satana pomocou téz kresťanskej teológie, ale môj dojem je, že aj oni nakoniec skĺzli do prekrútenia toho, o čo sa opierali. Určite ale boli myšlienkovo najviac stimulujúci.

Píšeš už aj niečo ďalšie?

Momentálne nepíšem nič, ale začiatkom roka 2021 by mi mala vyjsť ďalšia kniha s názvom Theléma Aleistera Crowleyho. Názov hovorí za všetko, bude to mať cez 600 strán.

Link na knihu:
https://solnoctis.sk/kniha/sebastian-jahic-satanizmus-v-21-storoci/

Link na vydavateľstvo:
https://solnoctis.sk/

Autor: Lukáš Polák – šéfredaktor

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. Prihlásiť sa na odber videí na Youtube.
2. Lajknúť našu Facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
3. Pridať sa do FB skupiny.
4. Sledovať fotky zo zákulisia na Instagrame.
5. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.

Komentuj na Fejsbúčiku

O Lukáš Polák

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.