FURIA a jej podmanivé vystúpenie v Randali

FURIA

FURIA, LICHO, RAWCVLT, 22. september 2019, Randal, Bratislava

Páčia sa mi koncerty, ktoré sa na prvý pohľad tvária žánrovo monotónne, no realita mi dá facku. Nie je to pravidlo, nájdu sa samozrejme výnimky, ale najčastejšie sa mi to stáva v black metale. Na súpiske tri kapely a každá popísaná len slovami – black metal. Následne idete na daný koncert (prípad aj akcie o ktorej bude dnes reč) a každá kapela znie diametrálne odlišne a zastupuje kvázi iný „minižáner“. Ako som spomínal, takýmto prípadom bol koncert kapiel – FURIA, LICHO a RAWCVLT. Trikrát black metal a stále inak. Poďme si to popísať.

RAWCVLT

RAWCVLT

Úvod večera patril domácim RAWCVLT. Ako názov hovorí, ide o old school „raw“ záležitosť, ktorá čerpá hlavne z nórskej scény. Riffy, ktoré sa ti zarežú do žíl, dravé tempá a temná atmosféra. Imidž bol tiež tomu prispôsobený – bubeník s warpaintom, spevák pomaľovaný v kapucni a zvyšok zahalený v temných farbách. Oproti poslednému vystúpeniu chalani stratili jednu gitaru a vymenili bubeníka. Za bicie zasadol Igor, známy ako organizátor festivalu Loud Farm Fest, alebo ho môžeme vidieť búchať u FROZEN BLOOD. Ako to zvládol? Myslím, že veľmi dobre. Nie sme na „konzervatóriu“, takže drobné výpadky nikoho nezaujímajú, ako celok to šlapalo a malo to dravý ťah na bránu. Absencia gitary zamrzela, keďže to ubralo na mohutnosti, no pokiaľ viem, už sa zaúča niekto nový. Takže, prvý black metal na to šiel staroškolsky a špinavo. Úvod večera stál za to. Akurát ľudí by sa zišlo viacej pod pódiom.

LICHO

LICHO

O kapele LICHO som predtým nepočul ani slovo. Doslova ma „šokovalo“, že na pódium vystúpili členovia v bielych tričkách. Myslel som si, že sa to bude niesť v modernejšom šate. Aj to som nemal úplne pravdu. Hudobne sme sa skôr dostali do sfér až avantgardného black metalu. Niekde, kde to celé začalo VED BUENS ENDE a vyvinulo sa to kapelami ako DØDHEIMSGARD. Čiže šialená porcia multižánrového kokteilu, kde akurát barmanovi ušla ruka pri black metale. Najväčšiu pozornosť si na seba bral spevák. Nazval by som ho „neposedná kopa“. Každú chvíľu niekde lietal, dirigoval kapelu ako dirigent v orchestre, či pospevoval na ráme pódia alebo sa šiel poprechádzať medzi divákmi. Aj imidžom by ste ho do black metalu netipli. Okrem spomínaného bieleho trička mal účes na štýl – hubka. Pamätáte si na to? Ako keby vám na hlavu dali hrniec a po obvode by vám všetko vystrihali. Svojho času podobný účes nosili členovia BEATLES, no a presne taký mal vokalista a ku tomu si nechal narásť bradu. Avantgardný imidž a avantgardná hudba. Bolo to šialené, zábavne a pútavé. Vystúpenie, ktoré ma fakt milo šokovalo.

FURIA

FURIA

Tretím odtieňom čierneho kovu boli FURIA. Zaškatuľkovať ich hudbu je umenie. Popíšem to radšej tým, ako som to počul na vystúpení (pri reporte sa to celkom žiada). Väčšia skladieb mala kvázi psychedelické „intro“, ktoré mi vo veľa momentoch pripomínalo takých titanov ako PINK FLOYD (v rannej ére) alebo aj KING CRIMSON. Totálne space úlety do rôznych sfér so zmyslom pre silnú atmosféru. Následne sa skladba šokovým spôsobom premenila na totálne inferno s tlakom takým, ako keby si samotný satan kúpil stíhačku a bombardoval ňou celé nebo. Hudobne na hranici medzi black metalom a post-metalom. Ten tlak by mohli závidieť aj veľké kapely v post-metalovom žánri. Ako celok by som to označil slovom – podmanivé. Či už šlo o experimentálnejšie polohy alebo natlakovanú jazdu, neustále mali vašu pozornosť a nenechali ani sekundu na vydýchnutie. Silnou zložkou vystúpenia bolo aj osvetlenie. Hlavne pri vesmírnych úletoch namierili svetlo tak, že nám svietilo do očí a vytváralo pred vami hotové svetelné objekty. Keď nadišiel zlom a spustila sa jazda, tak svetlo takou rýchlosťou preblikávalo, že oči mali čo robiť, aby stíhali všetko zaznamenávať a prenášať do mozgu. Totálny brainwashing, nie len pre uši ale aj pre oči. Vystúpenie doslova zmanipulovalo nielen ušný vnem, ale aj očný a domov som šiel ako keby ma pustili zo psychiatrickej liečebne. Dezorientovaný, ale spokojný!

Autor: Lukáš Polák – šéfredaktor

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. Prihlásiť sa na odber videí na Youtube.
2. Lajknúť našu Facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
3. Pridať sa do FB skupiny.
4. Sledovať fotky zo zákulisia na Instagrame.
5. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.


O Lukáš Polák

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.