BelUSA Deathfest vol. 13: Dominovali BENEDICTION a EXOCRINE!

BENEDICTION

REALMS OF CHAOS

REALMS OF CHAOS

Tento úvod opäť zasvätím (prekľajem, aby to bolo správne) čudným postavičkám na koncerte. To, že ľudí pred sálou otravoval miestny štangast je už celkom bežná záležitosť. Aj keď sa často nestáva, že keď si odpije, tak sa hneď musí ísť vygrcať a na ľudí, čo mu ponúkajú pomoc, kričí: „Umri!“. Stane sa. Najpodivenejšia však bola slečna, ktorá zrejme prišla zo svadby. Pretože bola riadne vystrojená a pred pódiom na MAXIMIZE BESTIALITY sa pokúšala o tanečky. Horšie už bolo, keď sa v nesprávnom okamžiku rozhodla odísť s pivom v ruke. Vykročila sebavedomým krokom, no akurát v tom momente sa strhol kotol, čo jej vyčarilo veľmi prekvapivý „xicht“ a následný bodyček zabezpečil, že sa jej pivo vylialo na slávnostné šaty. Darmo, nie je zábava ako zábava. Poďme však k veci.

Osem kapiel je riadny nápor, a preto treba začal presne. Dokonca prvé tóny od REALMS OF CHAOS už počujem o 10min skorej ako bolo písané v programe. Vravím si – predstih, prečo nie. Žiaľ Kubovi praskla struna a tak sa nám koncert začal „žiaľ“ načas. Najväčším nepriateľom tejto kapely je zvuk. Opäť to vyzeralo, že nad nimi zvíťazí a my z toho nič nebudeme mať. To sa však nakoniec nestalo a po druhej skladbe sa zrazu zvuk zlepšil a odrazu bola ich hudba čitateľnejšia, čo zapríčinilo, že som si ju vedel viacej užiť. Fanúšikovia kapiel MORBID ANGEL alebo HATE ETERNAL si museli prísť na svoje (ja v prvom rade), pretože ich monumentálnosť je prenesená do hudby Banskobystričanov, no pridali jej ešte ultimátnu rýchlosť a dravosť. Kubo si nedávno zranil nohu, tak počas setu musel sedieť na stoličke, čo bolo celkom nevídané a myslel som si, že mi to bude vadiť. Od polky setu som to absolútne prestal vnímať, pretože celú pozornosť mi zobrala ich hudobná výpoveď. Do chalanov dávam veľké nádeje, dúfam, že debutový album bude vonku, čo nevidieť.

PERVERSITY

PERVERSITY

Prešovčanov PERVERSITY som mal česť vidieť po 2x za posledné 2 týždne (nedávno to bolo na SHITFESTE, report si môžeš prečítať TU). V čom bol rozdiel? Rozhodne vo zvuku. Neviem, či sa to zdalo len mne, ale prišlo mi to, že celý ročník mal o veľa čitateľnejší a nadupanejší zvuk. Takýto prípad boli aj PERVERSITY. Ich hudba má sama o sebe riadne gule, no keď sa pridá takýto masívny zvuk, tak sme tu mali prvotriednu death metalovú nálož hodnú celosvetovej kvality. Temné melódie, dravé nájazdy a tajuplná atmosféra z ich hudby sršala na plné obrátky a ja som sa nestačil oblizovať za ušami. Opäť podotknem, čo som spomenul aj v nedávnom reporte, dúfam, že sa v blízkej dobe dočkáme nových skladieb.

DARKFALL

DARKFALL

Na programe bolo vystúpenie kapely DARKFALL, ktorá okrem iného aj organizuje festival Kaltenbach. Na pódiu vybehol spevák vo vojenskej veste za ktorú by sa nemusel hanbiť ani fanúšik SABATONu. Hudobne sme mali dočinenia s najmelodickejšou kapelou večera, kebyže to chcem trochu viac rozpitvať, tak by sme tu mali melodický death metal v kombinácii s thrasovými tempami. Celkovo mi to dokopy moc nešlo, energiu to síce malo, ale hudobne mi to prišlo až nadmieru tuctové a neponúkalo to nič, čo by ma na tej hudbe malo zaujať. Povedzme si pravdu, aj na kebap bolo treba odskočiť.

EXOCRINE

EXOCRINE

S koncertami vyslovene technických death metalových kapiel nemám dobré skúsenosti. Väčšinou sa spadne do roviny – naháňačka za tónmi a nekonečný maratón témp. EXOCRINE ma v tomto milo prekvapili. Na jednu stranu do nás „ládovali“ jeden smrtiacu dávku tónov a rôznych rytmov, no na druhú stranu ich hudba bola natoľko živelná, že dokázala rozhýbať dav. Na energii si dali mimoriadne záležať a bolo to vidieť. Kotle sa svojvoľne vytvárali a nemalo to konca kraja. Hudobne šli, prirodzene, modernejšou cestou, občas dokonca zabočili aj do „deathcoru“, čo len pridalo ich hudbe väčšiu všestrannosť. Veľmi milé prekvapenie.

SUBURBAN TERRORIST

SUBURBAN TERRORIST

Slovo dostali organizátori koncertu – SUBURBAN TERRORIST. Týmto im vzdávam holt, opäť akcia dopadla na parádu a 275 ľudí snáď značí, že nie je dôvod s tým prestať. Poďme však k veci. Chalani už dlhšiu dobu vystupujú len v trojici, bubeník Ľubo dal prednosť rodine (nič, čo by sme mu mohli vyčítať). Miesto neho nepoužívajú automat, ako to býva zvykom, ale reálne nahraté bicie z albumu. Čím sa nestráca nič na zvuku, akurát tomu chýba tá „duša“. Chalani, ako to aj povedali počas koncertu, stále hľadajú náhradu. Ak máš chuť a čas, smelo sa im ozvi. Šimon sa už v radách kapely ustálil a musím ho aj pochváliť, že už sa začína viac pracovať s publikom, čo hneď prináša ovocie rozhýbania davu. Postupne by sa Tomáš mohol úplne vzdať pozície hovorcu kapely, myslím, že má Šimon k tomu vyšliapanú cestu. Naživo im to ide stále neskutočne, ich hudba je priam stvorená pre pódia, pretože, čo vychádza z ich nástrojov, to je hotový buldozér s plynovým pedálom na podlahe. Hralo sa najmä z nového albumu (rozhovor k nemu si môžete pozrieť TU), no na záver padla aj stará pieseň „Loco“. Akurát im nevyšiel wall of death, keďže väčšina ľudí sa nepohla vtedy, kedy mala, no to je len malý mínus veľmi vydareného koncertu.

BENEDICTION

BENEDICTION

Veľké meno prináša aj dlhší čas na prípravu. Zvučanie zabralo viac času, ako bolo plánované, no po doladení sme sa dočkali. BENEDICTION som videl dávnejšie na Brutal Assaulte, ale ešte so spevákom Dave-om Hunt-om. Už vtedy im to parádne šlapalo. Správa, že sa do kapely vracia Dave Ingram ma napriek tomu veľmi potešila. Darmo, v hlase má poriadnu pílu a pôsobí mimoriadne charizmaticky. Naživo mu to „spievalo“ bravúrne. Jeho hrubý hlas vynikal a bola to hotová slasť pre death metalové uši. A to nehovorím, keď potešil ženské oko, ak si dal dole tričko a odhalil obrovský pentagram na chrbte (zrejme nebude vzorný katolík). Angličania zvolili playlist, ktorý bol prevažne postavený na starých klasikách ako „Unfound Mortality“, „Nightfear“, či „I Bow to None“. Kapela už hrá tak dlho ako žijem, čiže 30 rokov, a stále ma dokáže prekvapiť tou dávkou energie, čo z nich srší. Každý riff dôkladne zahratý, na mieste nepostáli a neustále nás dávkovali pozitívnou energiou. Legenda hodná rešpektu!

MAXIMIZE BESTIALITY

MAXIMIZE BESTIALITY

Po tomto vystúpení sa zriedilo publikum, ako keby tých fanúšikov niekto vystrieľal. Nemci MAXIMIZE BESTIALITY mali ťažkú situáciu – zaujať unavené a málopočetné publikum s dávkou slammingu. Hneď sa musím priznať, že to mňa nefungovalo. Ešte prvé tri skladby by sa vedel dostať do ich tempa, no ak piesne pribúdali, tak som začínal mať pocit, že hrajú stále tú istú len dokola. Chýbala im nie len variácia, ale aj energia. Pritom si zoberme, že mali všetko potrebné – vokál ako zo žumpy, „breakdowny“ na každom kroku, ale aj rýchle nájazdy. Napriek tomu ich pochovalo jednak znudené publikum, hudba už nemala po tretej skladbe čo ponúknuť a celé mi to prišlo ako jedna skladba s nespočetným množstvom opakovaní a v neposlednom rade, že to celé nemalo potrebnú šťavu. Škoda.

MINCING FURY and G.C.o.Q.D.

MINCING FURY and G.C.o.Q.D.

Záver večera patril MINCING FURY and G.C.o.Q.D.. Nemyslím si, že to bol dobrý ťah dať takúto energetickú bombu úplne na záver večera. Oni síce mali energie na rozdávanie a bavili sa, ako keby mali plnú sálu, no ľudia sa nezapájali. Kebyže si ich predstavím na pozícii druhej alebo tretej kapely, tak by to bolo o veľa lepšie. Tak, či tak, chalani z Brna predviedli opäť šialenú jazdu plnú zábavy, neuchopiteľných nájazdov a šialených témp. Dvaja speváci v tomto prípade fungujú nadmieru dobre (pridávajú vystúpenie väčšie gule), z toho jeden – Reef rád padá na zem a odtiaľ dáva svoje vokálne umenie. Chalani boli na pódiu ako škrečkovia, ktorých vypustíš z klietky. Lietali všade, kde sa len dalo, či už na pódiu, pod ním, dokonca gitarista odišiel počas hrania až do susednej miestnosti. Kotol nie len vznikol v publiku, ale jeden menší si vytvorili aj priamo na stagei. Neskutočné nasadenie. Na výpomoc povolali aj Rudiho (ex-SPASM, ex-GOD DEFAMER…), aby im púšťal intrá, ale aj vytvorili Rudi Of Death, kde sa všetci mali vrhnúť na neho a ešte si strhol aj s Mrtvolkou (kolegyňa z Metalexpress.sk) duet na pieseň – „Kač-kač-kačena“. Bravúrny záver akcie, škoda, že neprebehol trochu v skoršom čase, mohlo to byť iné peklo.

Na záver môžem len poďakovať organizátorom za ich odhodlanie robiť takúto veľkú akciu v malej dedine. Ľudí sa nazbieralo okolo 275, čo značí, že záujem o väčšieho headlinera tu je, tak som zvedavý, s čím prídu o rok.

Autor: Lukáš Polák – šéfredaktor
Foto: Alexandra Power
Všetky nájdete na tomto linku.

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. Prihlásiť sa na odber videí na Youtube.
2. Lajknúť našu Facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
3. Pridať sa do FB skupiny.
4. Sledovať fotky zo zákulisia na Instagrame.
5. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.


O Bukáčo

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.