Ako to vyzeralo na koncerte ORKRIST, AEON WINDS a KRAJINY HMLY?

AEON WINDS

Prvýkrát vrámci existencie Hlukoskopu sme sa rozhodli pre spoluprácu s ďalším webzinom pri uverejnení spoločného článku. Sme radi, že táto reportáž vznikla v spolupráci s Besom a jeho šéfredaktorom S. a redaktorom Ad-mi-rall-om.

S. (Bes Webzine):

Report píšem s odstupom času, keď už spomienky sú uložené, no stále živé a sedíme poctivo všetci doma. Pravdepodobne to bol asi posledný koncert na dlhšiu dobu a o to viac ostane v pamäti. V tento večer sme vyrazili menšia posádka smerom hlavné mesto a moje očakávania boli zamerané predovšetkým na prvé dve kapely, keďže Orkrist som videl nedávno v Žiline a mal som z toho rozpačité pocity. Dojmy z ich vystúpenia preto prenechávam nášmu fotografovi a redaktorovi Ad-mi-rall-ovi.

KRAJINY HMLY

KRAJINY HMLY

Krajiny Hmly sú pomerne novou kapelou (v pravom slova zmysle) na scéne, aj keď ako štúdiový projekt Namtara fungujú už od roku 2012, toto bol však ich debutový koncert. Nemenej zaujímavá bola aj finálna zostava okolo Namtara, ktorý v minulosti hral vo viacerých kapelách (Imperium, Aeon Winds). Za bicie si zasadol Sambor, ktorý má tiež čosi odohraté v kapelách Prarod a Sirin a basgitary sa chopila známa postavička Porenut z rovnomennej kapely Porenut. Obsadenie nástrojov by sme mali, ostáva už len spev – keď posledné švihnutie perutí zahasilo života sviecu Wolkogniva, bolo potrebné nájsť adekvátnu náhradu. A tu sa na pódiu objavil neznámy Wyrd, vraj z projektu Farost (na to si určite ešte posvietim). Melodický pagan black metal v podaní Krajiny Hmly funguje na mňa predovšetkým zo štúdiových nahrávok a v jednogitarovom záprahu na pódiu som najprv dôveru nemal.Hudba Krajín v sebe ukrýva viacero melodických gitarových vrstiev a hudobne tak pripomína dosť švédsku školu death metalu (melodickú čítaj). Ktosi povedľa z pobaltskej krajiny mi pripomenul, že s jednou gitarou zneli skôr ako niektoré skladby Skyforger, a to by som rátal ako slušnú poklonu. Hrali sa prevažne skladby nové a menej známe – z posledného splitka to bola „Poza čierne hory“, no dostalo sa aj k debutovému albumu, z ktorého zaznela „Plameň už tíchne“. Bola venovaná Wolkognivovi. Škoda, že pasáž s čistými vokálmi nebolo takmer vôbec počuť. Po prvom koncerte rozhodne pozitívne dojmy!

AEON WINDS

AEON WINDS

Aeon Winds je už pomerne dobre známou stálicou, ktorá celkom rotuje zostavu okolo hlavného mozgu Svarthena. Aj pred týmto koncertom bol oznámený nový post bubeníka, a tak som len vyčkával na toto prekvapenie. Po dlhšej koncertnej odmlke prišiel minulý rok nový album s názvom Stormveiled, vydaný pod Avantgarde music. Album dostal kadetade výborné hodnotenia (len u nás ešte nemá recenziu) a ich atmosferický black metal pomaly začal pohlcovať kultúrny priestor. A veru bolo o čo stáť, pretože novinka stojí naozaj za to a hralo sa prevažne z nej – na moju škodu som si ju nestihol napočúvať., a tak som len nasával čo bolo môjmu sluchu neznáme. Na konci však najviac potešila skladba, ktorá aj je aj nie je coverom. Karpathia – „Stronghold of Wotan Wolves“ v podaní Aeon Winds bola venovaná Wolkognivovi, ktorý mal svoj rukopis v obidvoch spomínaných kapelách. Určite treba pochváliť nového bubeníka, ktorý rovnako nie je žiadnym zelenáčom a koncert „odklepal“ na výbornú.

________________________________________
Lukáš „Bukáčo“ Polák – šéfredaktor:
KRAJINY HMLY

KRAJINY HMLY

Na úvod večera sa predstavila obnovená kapela Krajiny Hmly. Po smrti Sama (Wolkogniv) sa kapela odmlčala, no minulý rok opäť začala dávať o sebe vedieť. Za bubenícku stoličku zasadol Samo (Prarod, Sirin…) a za mikrofón sa postavil Wyrd (Farost) a ako im to šlo? Čaro kapely stále žije. Atmosferický black metal postavený na hravej práci gitary Namtara vyčaroval silnú dávku melodickej a atmosferickej čiernej hudby, ktorá mala pohlcujúci efekt. Hneď od začiatku nás vtiahli do temných končín plných hmly a tajuplného prostredia, kde dominovalo mystérium. Oproti starším nahrávkam výrazne ubudli melodické vokály a nový spevák Wyrd sa skoro celý čas (s výnimkou jednej skladby) držal staroškolského škrekotu. Ako prvé vstúpenie po dlhej dobe to vnímam ako veľmi pozitívny koncert, možno nie vždy to držalo pokope, ale to sa doladí (aj keď v momentálnej situácii sa to bude dať jedine v skúšobni).

AEON WINDS

AEON WINDS

Aeon Winds prišli na pódium ako veľká kapela. Hneď od začiatku z nich vyžarovala sebadôvera a veľká suverénnosť. Nemal som pocit, že som na koncerte domácej kapely, ale že mám pred sebou svetovú kvalitu. Aj zvuk hral v ich prospech – vyváženosť gitár, bicích, basy a klávesov (z playbacku), možno vokál nebol úplne dokonalo nazvučený (občas sa strácal), každopádne som prvýkrát zažil prvotriedny zvuk v Kulturáku. Pri tomto koncerte mi napadá jedno výstižné slovo – víchor. Presne taký bol celý koncert. Nespútaný, dravý, neuchopiteľný a mimoriadne ničivý. Keby že sa ich hudba zhmotnila, tak je Bratislava zrovnaná so zemou. Nový album „Stormveiled“ považujem za jednu z top nahrávok, aké vyšli minulý rok u nás. Hlavne ma na nej berie ako dokázali prepojiť symfonické prvky s totálne dravým black metalom a pritom sa dokázali vyhnúť gýčovitosti a zároveň im to drží pokope. To sa im podarilo aj naživo – jeden veľký tajfún, ktorý moje uši doslova prefúkol. Obzvlášť musím pochváliť bubeníka (z Catastrofy), ktorý dodal tejto ničivej skupine dôležitý základ a hnací motor. Hralo sa hlavne z nového albumu „Stormveiled“, ale došlo aj na staršie veci a zaznela skladba aj od Karpathie s názvom „Stronghold“. Tento rok som toho síce veľa ešte nevidel (a je otázne či vôbec ešte niečo uvidím), ale musím povedať, že to bol rozhodne najlepší koncert roku 2020.

ORKRIST

ORKRIST

Orkrist mali problémy už od začiatku. Ešte pred koncertom sa im zranil bubeník na lyžovačke a tak museli miesto neho použiť elektronického náhradníka. Tu však problémy neskončili. Po prvej piesni im začala robiť problémy aj elektronika a tá nedala pokoj ani po ďalších piesňach. Publikum to začínalo pomaly unavovať, keďže odohrali 4 piesne a prešla pomaly polhodina. Zrejme sa na to už nemohol pozerať bubeník, pretože z ničoho nič si doniesol šľapku a sadol za bicie. Zvládne to? Nezhorší si tým zranenie? Alebo len simuluje? Zrejme v tom bolo srdce a nedokázal sa viac pozerať ako im elektronika ničí koncert. Od momentu, keď sa ku kapele pridal bubeník, všetko už šľapalo ako malo. Hralo sa tak pol na pol – staré veci vs. nové. Najväčší ohlas priniesli (očakávane) staré šlehy ako „Nocturnal Rite“ či prerobená haberovka „Prievan v peňaženke“. Nové veci oproti starším naberajú dospelejší feeling s väčším citom na prepracovanosť a atmosféru, tie síce nemali až taký ohlas, ale to skôr z dôvodu, že ich ešte málokto počul. Koncert sa kvôli technickým problémom natiahol (asi aj 20min cez plán), ale publikum nechcelo pustiť kapelu preč a tak si ešte pre nás pripravili nečakaný cover „Fear Of The Dark“ od Iron Maiden, čím aj ukončili celý večer. Ako to celé zle začalo, až som sa bál, že to dopadne katastrofou, tak to celé dopadlo parádne a nad moju spokojnosť. Dúfam však, že si bubeník týmto rozhodnutím neprihoršil a dá sa do 100% kondície.

Odchádzal som z koncertu s veľmi dobrým pocitom. Vidieť slovenskú kapelu zahrať svetový koncert sa len tak nevidí, k tomu Krajiny Hmly potešili, že sú už späť na pódiách a Orkrist sa zo zlej situácie dokázal bravúrne vyhrabať. Ľudí by som tipol aj na 100ks. Teraz nám ostáva len dúfať, že sa celé situácia ukľudní a opäť sa budeme môcť vrátiť pred pódiá.

ORKRIST

ORKRIST

________________________________________
Ad-mi-rall (Bes Webzine):

Posledná vystupujúca kapela večera bola znovuzrodená banda Orkrist. To, že sa vrátili na pódiá po viac ako dekáde snáď už nemusím pripomínať, no ich návrat do štúdia a vydanie albumu je celkom čerstvá informácia. Album Artifact of Life je možné aj s merchandisom zakúpiť a Orkrist túto novinu prišili predstaviť aj do bratislavského Kulturáku.

„Chvíľu sme rozmýšľali, či koncert nezrušíme, nakoľko náš bubeník mal zlomenú kľúčnu kosť, ale chceli sme vás vidieť skôr, ako nás všetkých uvidí Corona.“ Aj keď parafrázovane, ale týmito slovami a ľahkým čiernym humorom otvorili koncert. Kapela teda hrala s bubeníckym automatom a už z úvodnej piesne bolo cítiť, že niečo nie je v poriadku. Podľa všetkého nešiel do odposluchov jeden kanál a tak vystúpenie z počiatku vyzeralo neisto. S pomerne dlhšími pauzami medzi piesňami, ktoré boli zapríčinené technickými problémami, sa kapela vysporiadala celkom statočne. Fanúšikov majú disciplinovaných a miesto šomravého odpoklonkovania sa k baru, zostali stáť pred pódiom. Čas vypĺňala Lýdia, ktorá zachraňovala situáciu jednak hraním na flautu ale aj interakciou s publikom. Hrdina večera však bol nakoniec bubeník Pyros, ktorý aj napriek zdravotným komplikáciám prišiel odklepať zvyšok koncertu a technické problémy tak zostali zažehnané.

Orkrist, samozrejme, nehrali len veci z nového albumu. Diváci si mali možnosť vypočuť aj piesne z albumov Grond a Reginae Mysterium. Videl som aj vystúpenie Orkristu na Gothoome a musím poznamenať, že po vokálnej aj hudobnej stránke vidieť progres. Kapela sa po dlhočiznej pauze znovu stavia na nohy a som rád, že kvalitatívne koncert od koncertu rastie, aj keď samozrejme – zatiaľ to stopercentné nie je a má to svoje muchy. Fanúšikom sa však vystúpenie páčilo až tak, že si vyžiadali aj prídavok a tak kapela ako čerešničku na torte zahrala aj cover na známu pieseň od Iron Maiden – Fear Of The Dark.

Fotky: Alexandra Power
Všetky fotky nájdete na tomto linku.

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. Prihlásiť sa na odber videí na Youtube.
2. Lajknúť našu Facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
3. Pridať sa do FB skupiny.
4. Sledovať fotky zo zákulisia na Instagrame.
5. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.


O Lukáš Polák

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.