Wacken Battle – západná divízia je rozlúsknutá!

Morna

Wacken Battle Slovakia 2017, 8. apríl 2017, Randal, Bratislava

Pravidlá a výhru v súťaži Wacken Battle už asi každý pozná, ak nie, tak aspoň v skratke. Súťaž prebieha v troch live kolách (ak si odmyslíme nulté kolo, kde porota pretriedila prihlásených), Slovensko sa rozdelilo na dve divízie – západ a východ. V každej divízii odohrá svoj set 6 kapiel a z nich postúpia tri do finále, kde sa kvázi 6 najlepších stretne a víťaz vystúpi na svetovom finále Wacken Battle, deň pred samotným začiatkom Wacken Open Air Festu, kde sa stretnú víťazi jednotlivých krajín a každá krajina pošle aj jedného porotcu. Zatiaľ body od svetovej poroty získali len RENAISSENSE. Získa naša kapela tento rok viac bodov?

My ako porota máme presne za úlohu vybrať kapelu, ktorá to dokáže. Len ako to vybrať? Musíme hlavne pozerať neutrálnymi očami, bez pohľadu na žáner, či sympatie a skúsiť sa prevteliť do danej svetovej poroty. Dôležitá je hlavne hudobná zložka (originalita, prevedenie, skladateľské schopnosti), ale aj živé prevedenie (vedia komunikovať s publikom? čo vychádza z kapely? má to vôbec zmysel?). Strašne veľa premenných a výsledok musí byť len jeden. Ako by ste vyberali vy? Prevediem Vás mojim pohľadom západoslovenským kolom, kde vystúpili – DYSANCHELY, REVENGE DIVISION, SYMFOBIA, LANDLESS, SIGNUM REGIS a MORNA.

Musím dodať, že cieľom článku nie je hanobiť kapely, ale pomôcť im, aby vedeli na čo si dávať pozor a čo zlepšiť. Zároveň sa priznávam, že som tentokrát na kapely pozeral ako porotca (čo bola moja úloha), nie ako fanúšik, tak občas budem viac kritický, ako zvyknem.

Dysanchely

Dysanchely

Prví to majú vždy ťažké, aj keď v tomto prípade to až tak neplatí. Každá kapela mala k dispozícii polhodinový set+15 minút na nazvučenie. Ak sa nazvučili o päť minút skôr, tak mohli o päť minút hrať viac a platilo to aj naopak. Prvá kapela mala výhodu v tom, že mala kopu času na zvuk, keďže sa aj začiatok posunul o polhodinu. Ako to teda DYSANCHELY šlo? Zvuk gitár im kus nevyšiel, keďže sa tieto nástroje dosť strácali oproti ráznym bicím a výraznému vokálu. Keďže ako porotca som si musel predstaviť, ako by toto vystúpenie vyzeralo na Wackene, tak mi niektoré veci viac vadili, ako keby som to bral ako klubový koncert. Gitaristi boli zahľadení celý čas do zeme a pôsobili veľmi staticky, oproti tomu ich basák bol všade (asi sa doučoval u Landless, o tom-potom) a skákal ako sa patrí. Spevák na mňa pôsobil dosť rozhádzaným dojmom, čo sa týka prednesu (ruky mu lietali všade-možne), a vokálne to bolo až moc prekričané, skôr by som bral takú vyrovnanosť vokálu v rámci súboju growl vs. scream. Po hudobnej stránke tiež nevystrkovali rožky z radu melodických death metalových kapiel, no zato to malo slušný ťah na bránu a ráznu dávku energie, to sa im musí nechať. Záver im tiež nevyšiel najšťastnejšie, ak sa nevedeli rozhodnúť, či zahrajú ešte jednu pieseň, alebo nie. Žiaľ, nepresvedčili ma, aby som ich videl na Wackene, preto som im dal iba „1“ bod.

Revenge Division

Revenge Division

REVENGE DIVISION si ukrojili z hracieho času, aby mohli vyzdobiť pódium. Na bicie navliekli pavučiny a nad nimi zavesili slučky (odkazy na ich videoklip k piesni „The Tank“). Maťo (gitara) odštartoval set slovami – „Bude aj intro?“, ktoré sa následne spustilo. Hneď po ňom sa chalani do toho vrhli, čo im sily a energia stačili. Lietali po celom pódiu (teda až na druhého gitaristu Riša, ktorého by trebalo ešte rozhýbať, nech je to zladené), no najviac priestoru si zobral spevák, ktorý svoj set odštartoval veľkým skokom smerom z pódia, obkročmo cez zábrany až do publika. Miestami mi to prišlo, ako keby som videl choreografiu IRON MAIDEN, ktorí veľmi podobne lietajú na pódiu (trošku väčšom). Chalani poctivo študovali. Akurát mi to miestami prišlo až prekombinované. Horšie to už bolo so spevom, Mark síce prešiel zlepšením, oproti prvým koncertom išiel výkonom aspoň o 200% hore, no stále to nie je ono. Hlavne pri prechode z uškriekaných pasáží na melodické, kde to silne zakrivkávalo. Spevácke nedostatky však zakrýval pódiovou prezentáciou – či už neustálym pohybom, nie len na pódiu, ale aj pod ním, ale aj vychytávkami (použitie sprievodného mikrofónu, ktorý využil na celý refrén aj so stojanom, alebo uprostred titulnej piesne „The Grey Eminence“ sa nám prihovoril v slovenčine o texte, ktorý spieval). Mám jednu radu pre neho – kúpiť si bezdrôtový mikrofón. Čo sa týka zvuku, ten bol rovnako prehlučený ako aj predošlé vystúpenie, snáď jedine MORNA mali normálny zvuk, a ku tomu nebolo vôbec počuť Maťove vokály. Zároveň sú chalani veľkí záchranári. Keď basákovi vypadol kábel, len tak si odskákal ku bedni a zapojil ho, alebo ak spadol činel, tak počas skákania ho vrátili späť, jednoducho, ako keby sa nič nedialo. Ich set mi prišiel ako jedno veľké prefackanie, preto som im udelil „5“ bodov. Recenziu na spomínaný album nájdete TU.

Symfobia

Symfobia

Na tejto súťaži je krásne aj to, že sa stretne pestrá paleta žánrov. Z tvrdších žánrov šup ho do symfonického metalu. Kamarát pred setom SYMFOBIA príde zo záchodu a vraví: „Tu bude aj ženská kapela? Na záchode niekto vysoko ujúkal.“. Prídem pred pódium a tam rovno dve speváčky, oblečené v korzete a sukniach, pripadali mi ako elfky. Horšie to už bolo, že keď som kukol na gitaristov, vyzerali ako ich otcovia, ktorí ich poctivo strážili, ešteže som veľa času im neobetoval, keďže všetkú pozornosť si brali devy. Pozeralo sa na nich fakt dobre, bolo vidno, že ich to náramne baví a boli zladené, nie len vokálmi ale aj pohybmi, až som pociťoval ich iskrenie. Normálne to vo mne vyvolávalo pocit, že sa pozerám na intro pred lesbickým pornom (malo to riadny sexepíl). Hudobne mi to však až také zaujímavé nepripadalo. Gitary boli veľmi vatové, bez nejakých nápadov a zaujímavých riffov, popravde, ani pol tónu si z toho setu nepamätám, iba obraz dvoch slečien, preto som im dal iba „2“ body.

Landless

Landless

Jedine pri sete LANDLESS som si pripadal, že kukám na veľkú kapelu. Oni sú jeden veľký živel, ktorý všetko zmietol so sebou a urobil z nás jeden veľký prach. Chalani lietali po pódiu ako škrečkovia po konzumácii aspoň ôsmych litrov energeťáku. Skákali, vrteli sa, robili vrtule s gitarami. Vyplnili priam dokonale celý priestor na pódiu. Po hudobnej stránke mi pripadali ako mix ARCHITECTS s CONVERGE (s rezervou myslené), bolo to svojim spôsobom šialené, no zároveň aj vymakané do puntíku. Zároveň z nich sršala obrovská dávka pozitívnej energie. Svoju rolu zahral aj fakt, že pôsobili veľmi „familárne“, keď si vypýtali potlesk pre ostatné kapely, alebo nás brali ako „bratov“. Hardcore sa v nich nezaprie. Jedine by som mal výhrady k melodickému ujúkaniu počas druhej piesne, ktoré bolo hodne mimo. Radšej sa zamerať na svoj ukričaný vokál, ktorý sa do ich hudby nadmieru hodí. Ako som spomínal, že REVENGE DIVISION boli jedno veľké prefackanie, tak oni ma udreli poriadnou päsťou medzi oči! Pre mňa najlepšie vystúpenie večera, preto som im dal „6“ bodov.

Signum Regis

Signum Regis

Čistokrvné power metalové vody prišli rozliať do našich uší SIGNUM REGIS. Hneď od začiatku bolo na nich vidno, že má táto kapela už dosť vecí za sebou a pôsobí súdržne a profesionálne, čím sa zase vytrácala určitá spontánnosť. Set šiel celý čas v poriadne dravom tempe a malo rázny ťah na bránu. Kameň úrazu som skôr videl v hudobnej stránke. Ani nie preto, žeby boli slabé refrény, alebo nevýrazné riffy, problém skôr bol, že som nevedel nájsť ich vlastnú tvár, pretože bola skrytá za tonou rovnakých a hlavne veľmi podobných kapiel v tomto žánri. Nevykračovali z tieňa žánru ani len o milimeter. Čo by mohol spôsobiť na Wackene známy efekt – jedným uchom dnu a druhým von. Pódium si chalani tiež prispôsobili k svojmu obrazu. Po bokoch umiestnili bannery a Mayo Petranin sa prezliekal ako dievčatá v New Yorker kabínke. Najprv mal na sebe kabát, potom košeľa a uprostred nasadil habit s veľkým príveskom loga kapely. Keď som si to všetko zrátal, tak mi to vyšlo na strednú cestu –„3“ body.

Morna

Morna

Záver večera patril víťazom po nultom kole – progresivistom MORNA. Chalani mali jednak výhodu, že vedeli, ako zneli kapely pred nimi, no zároveň bol na nich veľký tlak, ako na víťazov predkola. Oni si s tým však hlavu nelámali a spustili do nás poriadnu dávku progresívneho death metalu. Tu mi to prišlo, že tento výnimočný žáner ide vlastne v tejto súťaži proti nim. Predsa len takýto žáner nemá potenciál zaujať širokospektrálnu kategóriu ľudí, skôr pôsobí introvertne a fajnšmekersky. Pohybom sa na pódiu tiež nepretrhli, no ich hudba mala aj bez toho riadnu energiu a hlavne šťavu, obzvlášť pri death metalových pasážach, ktoré pôsobia fakt veľmi vyspelo a krvilačne. Oproti nim melancholicky-atmosferické až rockové pasáže vytvorili príjemne vťahujúcu atmosféru. Nemôžem sa ale zbaviť dojmu, že mi prídu ako neobrúsený diamant. Niektoré progresívne pasáže, obzvlášť uprostred dlhších piesní, mi prišli hluché a radšej by som sa zaobišiel bez nich, resp. by mi to prišlo viac stabilné a súrodé. Na konci setu som si uvedomil, že by sa im zišla videoprojekcia, ktorá by ich hudbu posunula o ligu vyššie a skvelo by zapasovala do ich hudobnej výpovedi (samozrejme podľa toho, čo by premietali). Na záver ešte podotknem, žeby sa zišlo viac odvahy do komunikácie s publikom. Nakoniec som im udelil „4“ body.

Ako to nakoniec dopadlo? Žiadna zmena oproti nultému kolu. Po spočítaní hlasov nám vyšlo, že MORNA a SIGNUM REGIS mali rovnaký počet hlasov, ale v „rozstrele“ vyhrali nakoniec MORNA a trojlístok postupujúcich doplnili LANDLESS. Vo finále sa začína všetko odznova, tak držím palce kapelám, aby nám vybili zrak a potešili uši!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák – šéfredaktor
Fotky: Luss (valhalla.sk)

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. PayPal Donate Button
2. Prihlásiť sa na odber videí na youtube.
3. Lajknúť našu facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
4. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.

Komentáre


O Bukáčo

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.