Wacken Battle – východná divízia je rozlúsknutá!

Disconsolate

Wacken Battle semifinále, 22. apríl 2017, Riders Pub, Košice

Pravidlá a výhru v súťaži Wacken Battle už asi každý pozná, ak nie, tak aspoň v skratke. Súťaž prebieha v troch live kolách (ak si odmyslíme nulté kolo, kde porota pretriedila prihlásených), Slovensko sa rozdelilo na dve divízie – západ a východ. V každej divízii odohrá svoj set 6 kapiel a z nich postúpia tri do finále, kde sa kvázi 6 najlepších stretne a víťaz vystúpi na svetovom finále Wacken Battle, deň pred samotným začiatkom Wacken Open Air Festu, kde sa stretnú víťazi jednotlivých krajín a každá krajina pošle aj jedného porotcu. Zatiaľ body od svetovej poroty získali len RENAISSENSE. Získa naša kapela tento rok viac bodov?

My ako porota máme presne za úlohu vybrať kapelu, ktorá to dokáže. Len ako to vybrať? Musíme hlavne pozerať neutrálnymi očami, bez pohľadu na žáner, či sympatie a skúsiť sa prevteliť do danej svetovej poroty. Dôležitá je hlavne hudobná zložka (originalita, prevedenie, skladateľské schopnosti), ale aj živé prevedenie (vedia komunikovať s publikom? čo vychádza z kapely? má to vôbec zmysel?). Strašne veľa premenných a výsledok musí byť len jeden. Ako by ste vyberali vy? Prevediem Vás mojim pohľadom východoslovenským kolom, kde vystúpili – BLACK LIGHT, DEATH SENTENCE, GLOOM, DISCONSOLATE, ACID FORCE, FEEL A CURSE.

Black Light

Black Light

Musím dodať, že cieľom článku nie je hanobiť kapely, ale pomôcť im, aby vedeli na čo si dávať pozor a čo zlepšiť. Zároveň sa priznávam, že som tentokrát na kapely pozeral ako porotca (čo bola moja úloha), nie ako fanúšik, tak občas budem viac kritický, ako zvyknem.

Východoslovenské kolo sa uskutočnilo v klube zvanom Riders Pub. Ten skrýval dva protiklady – veľký priestor a malé pódium. Miesta tam bolo habadej, no pódium vlastne nebolo ani pódium. Asi o 30cm zdvihnutá podlaha, na ktorú sa zmestila ledva päťčlenná kapela, sa veru za pódium považovať nedá. Kapely to mali náročnejšie. Prví sa s tým popasovali BLACK LIGHT. Mladí thrasheri do nás narezali krvilačnú dávku old school thrash metalu s presahmi do death metalu. Malo to riadny švih a dravosť, hlavne, čo sa týka nových skladieb (nachádzajúcich sa na ich debute „Name Of The One“). Chalani mali výlučne staviť len na skladby z tohto albumu, keďže staršie v sebe nemajú takú dravosť a trpia za svoju dĺžku. Tam sa občas stane, že skladba je zbytočne rozťahaná a prekombinovaná (občas je niekedy menej, viacej). Chalani metali hlavou celkom svižne, akurát si mohli odpustiť predslov so slovami – „Prišli sme si po 5. miesto“ (aj keď nakoniec získali, čo chceli). V konečnom dôsledku získali odo mňa „3b“.

Death Sentence

Death Sentence

Nasledovali DEATH SENTENCE z Banskej Bystrice, ktorí na nás spustili dávku melodického metalcore-u, ktorý občas zabočil aj do vôd alternatívneho rocku. Od začiatku mi to prišlo, ako keby spevák nevedel, čo s pohybmi a robil dosť „čudesné“ gestikulácie, no najhoršie bolo, ak sa vešal na kolegov z kapely, nemyslím si, že to bolo aj z ich strany také zábavné. Toto nie je správna cesta ako zaujať. Po vokálnej stránke šiel viac do screamu ako do melodických pasáži. Pri melodickej stránke pôsobil dosť neisto a hanblivo, no zato to nebolo až také falošné (a čo je celkom pozitívne, nevyznelo to ani sladko, ale skôr príjemným dojmom). Aby som zas len nehanil, niektoré piesne mali zaujímavé nápady a občas to malo aj slušné gule. Estetiku vystúpenia chceli zlepšiť pomocou dymu, no ten nepadol na správne miesto a skôr to vystúpeniu uškodilo, keďže ten dym prešiel na fanúšikov v prvom rade (hlavne za to môže spomínané „malé“ pódium). Nakoniec u mňa skončili len s „1b“.

Gloom

Gloom

Melodickú tvár ešte neuzavierame, do vôd gotiky nás zaviedli GLOOM. Hneď prvou piesňou „Souls Walk Apart“ ma riadne zaujali, mala mimoriadne silný refrén a melódiu. Škoda, že zvyšné piesne nemali v sebe taký náboj. Nevravím, že boli vyložene vatové, skôr im chýbal silnejší motív a pohlcujúca melódia. Keďže, keď skončil ich set, tak som si stále spieval len refrén z prvej piesne. Spevák mal skvelú farbu hlasu, ktorá sa mimoriadne hodila k hudobnej zložke, ako sa vraví – sadol ako riť na šerbeľ. Svojím spôsobom aj dosť vybočovali z radu semifinálových kapiel – rozhodne boli najďalej od pojmu metal, hlavne kvôli pesničkovej forme tvorby. Neviem, či to zahralo nejakú rolu, ale keď by som ich videl ako predkapelu CREMATORY (hudobne k nim najviac inklinujú), tak by ma to zobralo, no v tejto „súťaži“ skôr nie. Takže som im udelil „2b“.

Disconsolate

Disconsolate

Košickí drviči strún dopadli zrejme najhoršie so zvukom. Pištu pri growlingu skoro vôbec nebolo počuť, tak som si občas pripadal ako pri inštrumentálnom koncerte, až kým nezačal vrieskať, vtedy sa ho už dalo započuť. Škoda, keďže vokalista má v v sebe riadne mohutný growling a spolu so spomínaným vrieskaním to pôsobí riadne dravo. DISCONSOLATE však vytasili veľmi silné zbrane, tie sú hlavne nespútané a krvilačné bicie nájazdy, ktoré v kombinácii s údernými a valivými riffmi tvoria mega tlakovú vlnu, ktorá doslova rozviala všetkých fanúšikov pred pódiom. Normálne som ľutoval, že som porotca, pretože chcel som skočiť dopredu a headbangovať. Mimoriadnu silu majú hlavne nové piesne (z chystaného albumu), ktoré doslova všetko ničili so sebou. Cyklón! Pri nich – menej je niekedy viacej vyznieva doslovne, keďže Pišta (vokalista) je menšieho vzrastu a to ho robí jedinečným frontmanom a dodáva mu charizmu. Mimoriadne vydarené a natlakované vystúpenie, nemohol som inak (i napriek zvuku, veď v BB to bude azda už bez problému), len im dať „6b“. Akurát by som poukázal na pódiový prejav gitaristov a basáka, trochu pohybu alebo „točenia vlasov“ (u Borisa si to vyslovene žiada) by nebolo na škodu (občas to vyznie staticky).

Acid Force

Acid Force

Old schoolu na večer ešte neodzvonilo, ACID FORCE prišli narezať poriadnu dávku ostrého thrash metalu. Tak aj bolo, riffy padali v neuveriteľných búrkových nájazdoch, tempo nepoľavilo ani na sekundu a všade doslova šľahali headbangy. Títo chalani majú v sebe veľkú dravosť, ktorá sa nevidí ani pre veľkých kapelách v tomto žánri. Nie len hudbou boli energický, ale aj pódiovou prezentáciou. Nezastavili sa ani na kus, poriadne svoje gitary a vlasy prevetrali ako sa len dalo. Občas mi to prišlo, že počúvam stále tú istú pieseň dookola, nájsť ich vlastnú tvar bolo kus ťažšie. Zato ma táto mega nasratá polhodinka bavila mimoriadne (zas sa nutkanie na headbang vrátilo). Taktiež majú chalani jeden veľký hendikep a to, že Teo s Andrejom už raz túto súťaž vyhrali a zahrali si na Wackene (ako ANSTRATUS). Potom Vás napadá otázka, má zmysel posielať dvakrát to isté? Každopádne si u mňa vyslúžili „4b“.

Feel A Curse

Feel A Curse

V roli headlinera semifinálový večer uzavierali FEEL A CURSE. Liptovčania majú jeden silný tromf, ich hudba má úplne svojskú a jedinečnú tvár, ktorá skrýva v sebe niečo vlastné a neokukané. Ku tomu vedia s ňou na toľko manipulovať, že naživo vyznie nie len zaujímavo, ale aj energicky a pohlcujúco. Malé pódium kus zahralo do kariet Heňovi (spevák), ktorý svojou výškou a charizmou pôsobil mimoriadne ikonicky (vyžaroval z neho veľký rešpekt) a keď ešte zareval poriadne hĺbkovo do mikrofónu, tak to malo svoju monumentálnu silu. S vokálom mu pomáhal aj Andrej (bubeník), ktorého bolo aj dosť slušne počuť (asi prvýkrát, čo som ich videl live). Spolu vytvorili poriadne silný celok, ktorý mal skalopevnosť. Podobný prípad ako u DISCONSOLATE nastal aj tuto, kde by nebolo od veci rozhýbať kus aj gitaristov a basáka, aby to v celistvosti pôsobilo viac akčne, keď už tu máme vidinu kapely na pódiu Wackenu. Musím podotknúť, že Heňo len nedávno nastúpil do kapely a toto vystúpenie ma definitívne presvedčilo, že do tejto kapely patrí a spolu s ním sú jeden smrtiaci celok. Uzavrel som hodnotenie tohto kola s „5b“ pre Liptovčanoch.

Po zrátaní všetkých bodov od každého porotcu nám vyšlo, že do Banskej Bystrice sa dobojovali – DISCONSOLATE, FEEL A CURSE a ACID FORCE. Už teraz viem, že to bude mimoriadne náročný boj a ešte náročnejšie rozhodovanie, každopádne sa veľmi teším!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák – šéfredaktor

Fotky: Alexandra Power
Všetky fotky nájdeš TU
Heslo: wacken666

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. PayPal Donate Button
2. Prihlásiť sa na odber videí na youtube.
3. Lajknúť našu facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
4. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.

Komentáre


O Bukáčo

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.