OBITUARY vyžmýkali celý Randal!

Obituary

Obituary, Absu, Beheaded, 11. júl 2017, Randal, Bratislava

Bavia Vás predkapely, o ktorých ste v živote nepočuli a celé turné si len zaplatili? Koľko z týchto kapiel ste si doma napočúvali a na koľko ste zabudli? Určite bude prevládať tá druhá skupina. Nevravím o domácom supporte. Zavolať domácu kapelu ku veľkým menám je vec, ktorá by sa mala robiť. Kto iní pomôže naším kapelám, ak nie my sami? Táto akcia sa s „navyše“ kapelami nesrala, domáci support tiež odignorovala (aj keď jeden náš old school by nebol odveci) a svoje si odohrali len tri silné kapely. BEHEADED, ABSU a OBITUARY za sebou, line-up, ktorý nedal vydýchnuť. Ako to vyzeralo v Randali?

Beheaded

Beheaded

Pred začiatkom sa vytvoril celkom slušný rad, pomaly až po bránu dvora Randalu. Ak som sa dostal dnu, tak to vyzeralo byť v pohode. Aspoň zatiaľ. Polhodina od oficiálneho štartu prešla a svoj set začínajú BEHEADED. Zvuk od začiatku nasvedčoval, že to bude riadny tlak. Bicie mali poriadne grády, riffy rezali v rýchlych tempách so smrtonosným podkladom a spevák, sťa dravá šelma, dával vyžrať mikrofónu poriadne mohutným growlingom. Keď som počúval nový album „Beast Incarnate“, tak mi vždy hlavu prevetral nabrúsený a natlakovaný death metal s dravými riffmi a melódiami, no čo prišlo pri živej prezentácii skladieb doslova rozbilo „sluchádkový“ posluch. Valilo to tóny v intenzite japonského tsunami a so silou stáda King Kongov spárených s Godzillami. Z toľkého napätia by pukol aj manometer na malé kúsky a musím povedať, že takýto štart akcie sa mi mega ľúbil. O týždeň ich vidím zas na Gothoome a už teraz sa teším!

Absu

Absu

Kapele ABSU sa akosi zapáčilo Slovensko. V decembri som ich videl v Košiciach, v máji v Žiline, teraz v Bratislave a o týždeň ešte na Gothoome. Musím sa priznať, že pred decembrovým koncertom som ich len registroval a vedel som len o existencii tejto kapely, no čím viac ich vidím, tým viac má ich hudba pohlcuje a „začarováva“, dokonca pri písaní tohto reportu mi hrá „Tara“. Darmo, veď je to Mythological a Occult Metal a ich mágia dostane aj teba! Zo začiatku mi v Košiciach Proscriptor McGovern pripadal smiešny, no ak sa na to vystúpenie poriadne dívam, tak vidím, že on tým žije a prežíva každý jeden tón. Pre neho to nie je koncert, ale rituál, ktorý je prevedený pomocou hudby a gestikulácie. Ku tomu má ich hudba jednak šťavu a dravosť a zároveň veľkú nápaditosť po riffovej a melodickej stránke. Darmo, old school má svoje čaro. Konečne som sa aj dostal bližšie k pódiu a tak som videl, že Proscriptor McGovern nie je len dobrý frontman a protagonista, ale aj bubeník. Dával si riadne nekompromisné tempá a prechody, aspoň teda polku setu, kým ho na druhú časť nevymenil jeho náhradník, ktorý mu nesiahal ani po päty. Už teraz sa teším na ich gothoomský koncert, kde to opäť bude poriadne rituálno-magické!

Obituary

Obituary

Pri prvých dvoch vystúpeniach mi ani neprišlo, že je Randal plný, no 20 minút pred začiatkom setu OBITUARY som sa musel normálne postaviť do davu (približne uprostred klubu), aby som niečo aj videl. Takýto natrieskaný Randal si nepamätám. Čo bolo však horšie, celý klub sa zaraz spotil a pot doslova tiekol potokom z každého fanúšika. Pár ľudí to dokonca nezvládlo a muselo sa chodiť von pravidelne vyvetrať. Ja som to však ustál a tak som si toto drvivé vystúpenie nadmieru užil. Videl som ich na festivale dvakrát a teraz aj dvakrát v klube, no musím povedať, že v klube majú trikrát väčšie gule a šesťkrát väčšiu silu ako na festivale. Doslova to drvilo a mliaždilo všetko pred pódiom a kotol (vzhľadom na preplnenie klubu) bol celkom divý a pár ľudí si kúpilo aj permanentku na skok pódia, ale asi bol limitovaný počet na dva lístky, keďže len dvoch ľudí som videl dookola skákať. John Tardy nielenže nestratil nič na svojej bujarej hrive (odkiaľ má furt toľko vlasov aj v päťdesiatke?), no jeho hlas stále znie ako keby „undead“ hrobár volal nových klientov. Totálna záhrobnosť a hniloba. Hralo sa pomerne dosť zo starých vecí ale došlo aj na novinky, dokonca odzneli aj tri piesne z debutu – „Slowly We Rot“ a záver klasickej podoby setlistu patril kultovej „Don´t Care“, ktorá má riadnu silu. Potom sa pobrali z pódia, no ovácie a piskot prilákali kapelu ešte späť, kde spustili najväčšiu klasiku „Slowly We Rot“, ktorá doslova vraždila.

Odchádzal som celý mokrý, vyšťavený, no nadmieru spokojný a death metalovo vyžitý!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák – šéfredaktor
Fotky: Čo môj mobil zvládol a situácia dovolila.

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. PayPal Donate Button
2. Prihlásiť sa na odber videí na youtube.
3. Lajknúť našu facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
4. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.

Komentáre


O Bukáčo

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.