INTERNAL BLEEDING v Košiciach – jeden malý veľký koncert!


INTERNAL BLEEDING, FLESHGORE, SACRIFICIAL SLAUGHTER, VOICES OF RUIN, MICAWBER, 14. marec 2018, Collosseum, Košice

Niekedy ani nevieš, ako môže dopadnúť malý koncert do 50 ľudí. Mali sme tu také mená ako CANNIBAL CORPSE, THE BLACK DAHLIA MURDER, PESTILENCE, NILE, TERRORIZER či CYTOTOXIN. No prišiel INTERNAL BLEEDING a všetkým natrel rite. Pamätám si v živej pamäti, ako prišli PYREXIA do Collosea a všetkých vyškolili svojou agresiou či nátlakom a pritom počet platiacich neprekročil počet 50. Pritom išlo o kultovú kapelu, ktorá spolu s INTERNAL BLEEDING či SUFFOCATION stála na základe New Yorskej BDM scény. Darmo, niekedy vôbec nezáleží na počte platiacich či na počtu likov na FB, ale na tom, čo daná kapela predvedie. Netreba podceňovať aj takéto malé akcie! Zase, keď si predstavím, žeby došlo 300 ľudí na takúto akciu, mohol to byť iný „mejdan“, alebo by to stratilo atmosféru?

Často sa stane, že pár dní pred koncertom odpadne nejaká kapela, tentokrát som si ani nevšimol, kedy pribudla jedna kapela do súpisky. Prídem do Collossea a kukám na kapelu a ich banner – MICAWBER. Akosi mi to nič nevravelo, následne zisťujem, že len nedávno bola pridaná do line-upu. Nasadili tradičné hodnoty death metalu, ani nie príliš staré, ani moc moderné, niekde v strede, bez nejakého prvku, ktorý by ma vyložene zaujal. V rámci otvorenia koncertu nešlo o žiadnu katastrofu, atmosféru naladilo fajne, no žiaľ nič viac.

VOICES OF RUIN stavili na poriadnu dávku moderny. Melodicky hravé postupy, možno až na hranici CHILDREN OF BODOM, s príjemnou dávkou energie a ťahom na bránu. Svojím zaradením mi to prišlo kus mimo žánru, ale už som si zvykol, že predkapely nie sú vždy ideálne pozbierané podľa žánru a vzniká rôzny mix. O to lepšie bolo keď na pódium nastúpili SACRIFICIAL SLAUGHTER, to bol nárez hodný old schoolovému žánru. Žiadne zbytočné vychytávky, ale čistokrvný prastarý nárez na báze death/thrash metalu zmiešaný s grindcorom s ráznym tempom a svižným ťahom na bránu. Vokálov bolo tiež na rozdávanie (hĺbky či škriekanie), no hlavné slovo si zobral objemnejší vokalista, ktorý sa nezastavil na pódiu a valil jednu pieseň za druhou. To už bola plnohodnotná dávka pred blížiacou sa legendou.

Skutočné chute po poriadnej brutalite od podlahy nám ukojili až FLESHGORE. Z Ukrajiny síce poznáme veľa black metalov, no títo maniaci vedeli ako sa oprieť do nástrojov a predviesť nám prvotriedny brutal death metal. Malo to riadnu šťavu a dravosť, aj keď sa chalani ani nepohli (rovnaký prípad ako DYING FETUS, aj hudobne by sme našli pár zhôd). Vokalista ukázal ako sa dáva poriadne hlboký guttural. Popri všetkej brutalite ich riffy či gitarové vyhrávky nabrali celkom melodický smer, čo v kontraste s vokálom znelo fakt luxusne. Darmo staroškolské postupy. Nápadmi sa tu rozhodne nešetrilo a rozdávali sa na kilá. Fakt prvotriedny náklad, ktorý nás poriadne vyžmýkal a rozmixoval nám bubienky!

INTERNAL BLEEDING snáď netreba predstavovať žiadnemu fanúšikovi brutal death metalu. Ich prínos pre vznik či vývoj slamming BDM je dosť zásadný. Svoju dominanciu však predviedli až na pódiu. Takú dravosť, nasadenie, masaker….hotovú zverinu som už dlho nevidel. Doslova to lámalo v kostiach a dávalo nám to tonové závažia na krk a my sme sa len vlnili v rytme smrtiacich temp. Tie šťavnaté „slammingy“ prepojené s rozoštvanými tempami nenechali nikoho z nás stáť na mieste a museli sme drviť päsťami ako keby sme chceli novú vládu. Nový vokalista Joe dával do toho všetko, jeho poloskrčený postoj pôsobil riadne vyšinutým dojmom a privádzal do vystúpenia ešte viac neuchopiteľnosti a agresie. Škoda, že jediný pôvodný člen je už len Chris Pervelis (gitara), zvyšok nabrali len 2/3 roky dozadu, no i tak im to spolu išlo náramne dobre a spoločná eufória fungovala ako drak. Keď si niekto pamätá koncert PYREXIA v Colle, tak vie, čo ho na konci koncertu mohlo čakať. Kapela všetkých pozvala na pódium, dosť z nás aj vybehlo a spustili poriadnu brutalitu, ktorá už definitívne zabila posledný klinec do rakvy najlepšieho koncertu roka!

Niekedy je menej viac! Pár ľudí, jedna kultová kapela a taká energia, akú nezažijete ani na koncerte pre stotisíc ľudí. Klaniam sa Lucasovi a spol., že i napriek vidiny nepríliš výhodnej finančnej akcie, no o to jedinečnej, privolajú kapelu k sebe, pretože im to srdce káže, i keď peňaženka plače. Teším sa na ďalšie smrtiace lakoty!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák – šéfredaktor
Fotky: Laci Schurger

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. PayPal Donate Button
2. Prihlásiť sa na odber videí na Youtube.
3. Lajknúť našu Facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
4. Pridať sa do FB skupiny.
5. Sledovať fotky zo zákulisia na Instagrame.
6. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.


O Bukáčo

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.