BelUSA DEATHFEST vol. 11 – masaker v kultúrnom dome!

Suburban Terrorist

CUT UP, SPASM, DARKALL SLAVES, BLOODY REDEMPTION, SHAMPOON KILLER, SUBURBAN TERRORIST, KILLCHAIN, TYPHOID, 21. október 2017, Kultúrny dom, Beluša

Jedenástka nezvykne mať nejaký magický význam, no na to Tomáš Vačko zrejme zmení názor. Všetko vyzeralo veľmi dobre s hotovým line-upom a s ABORTED ako hlavnou hviezdou. Potom to prišlo. Hoyas si dochrámal nohu, tak si DEPRESY museli dať stopku. Dieru našťastie zaplátali TYPHOID. Horšie už bolo, keď ABORTED zrušili vystúpenie. Čo teraz? Koho osloviť? Ponúk bolo rozposlaných kopec, žiaľ nikto sa nechytil, tak headlinermi sa nakoniec stali CUT UP a súpisku doplnili SPASM. Však to je dosť slušné meno. Tesne pred sobotou prichádza správa, že gitaristka z CARNAL DECAY ochorela. Zas hľadať náhradu? Nakoniec sa našla, aj keď len z našich rád. Old schoolisti BLOODY REDEMPTION. Aby toho nebolo málo, Šimon (spevák zo SUBURBAN TERRORIST) ochorel tiež, no našťastie ho zázvorový čaj a nejaká čarovná chémia (alebo pivný doping?) z toho ako tak dostali. Dokonca k zrušeniu koncertu nemali ďaleko ani SPASM. Basák Ivo si smelo zarezal do ruky (Radim však žartoval, že bude hrať na prázdnych strunách, že si to i tak nikto nevšimne), no nakoniec to nebolo až také vážne. Ako to celé napokon dopadlo?

Hralo sa! A viete ako? Tak ako sa na death metal patrí! Všetko vám hneď vyrozprávam.

Killchain

Killchain

Celú akciu prišli otvoriť východniari KILLCHAIN. Hrať sa začalo presne a dokonca aj ľudí bolo dostatok už hneď od prvých tónov. Chalani kus zožrali syndróm prvej kapely, čo sa týka zvuku. Strašne prepísknuté s hlasitosťou a ostrosťou. Prešiel čas, kým sa to ustálilo. Hudobne však režú prvú ligu. Death/grind v štýle ABORTED alebo MISERY INDEX v slovenskom šate zahraté s poriadnou dávkou energie. Gabi (niekedy ani neviem či to vôbec stíha, keďže ešte má OBLITERATE a ATARAXIA) svoj jedinečný vokál u KILLCHAIN hrá na hrubšiu nôtu s presahmi do škrekotu. Malo to riadne grády počas celého setu, pár hláv sa už chytilo, tak môžem považovať začiatok akcie za vydarený.

 

Shampoon Killer

Shampoon Killer

Druhé vystúpenie dávku brutality ešte navýšilo. SHAMPOON KILLER z Česka sa ako máloktorá kapela môže pochváliť dvoma vokalistami (je ešte vôbec nejaká death metalová kapela, čo má dvoch vokalistov?). Jeden z nich je Žlababa (BRUTALLY DECEASED a HEAVING EARTH), ktorý dáva do toho poriadne hrubý growl, niekde na hranici Johna Gallaghera na albume „Killing on Adrenaline“ a druhý ide na to viac cez bravčoviny a pískačky. Spolu vytvárajú poriadne masívnu stenu, ktorá spolu s hudobnou stránkou (tu cítiť inšpiráciu z ranných CANNIBAL CORPSE) doslova seká hlavy. Old school nie len po hudobnej stránke, ale aj po lyrickej. Odmietanie novodobných štýlov obliekania („Fashion Apocalypse“), alebo postavenie sa proti nezmysleným a buržoáznym požiadavkám „veľkých kapiel“. Malo by to byť fakt, tak ako prezentujú vo svojich textoch. Death metal patrí do klubu! Ak sa hrá od srdca, tak to nemôže dopadnúť zle a tak nás chalani poriadne premastili dávkou old school BDM.

Darkall Slaves

Darkall Slaves

Francúzsko je skôr spájané s black metalom, no občas prekvapia kapely z iných žánrov. Prečo nie aj brutal death metal. DARKALL SLAVES pôsobili na pódiu síce nenápadným dojmom, no zato z ich strún vychádzala poriadna vražda. Skôr modernejšie podanie brutal death metalu s chuťou namočiť sa aj do slammingových bažín. Celkom útly spevák dával zo seba poriadny kanál. Neviem, či to ťahal až z päty, no malo to riadne devastujúci účinok. Celkovo Francúzi na nás narezali poriadne mastnú porciu, ktorá kopala poriadne do sluchovodou s veľkou intenzitou.

 

 

Bloody Redemption

Bloody Redemption

Ďalšie vystúpenie v tejto spoločnosti mohlo na prvý dojem pôsobiť vymäknuto. BLOODY REDEMPTION sa doma cítia v old school death metale, kde je kladený veľký dôraz na riffy, gitarové vychytávky a smrtiace melódie. Revúčania to vedia podať s poriadnou dávkou nadhľadu a zároveň s dôrazom na momenty, kde to vraždí (napr. refrén pri „Undead Corpses“). Falusoid tiež nepatrí k lenivým ľuďom na našej scéne, keďže okrem BLOODY REDEMPTION spieva aj v PSEUDOSAPIENS a GAZDASGRIND, musím však povedať, že tu mu to najviac sekne. Jeho chorobný a zároveň zrozumiteľný growling padá na zhnitú pôdu a tým death metal rastie do ostrej podoby, ktorá skvelo bodla medzi brutalitami.

 

Suburban Terrorist

Suburban Terrorist

Domáci krvavý guláš prišli na nás vyliať SUBURBAN TERRORIST. Ako sa patrí na domácich, mali najviac ľudí, aj najväčší a zároveň najdravejší kotol. Tomáš ho chcel ku koncu vyburcovať až do podoby kruhu cez celý kulturák, podarilo sa to však len na 1/3. O čo menší, no o to šialenejší. Zo začiatku chalani stavili na staršie veci, no došlo aj na novinky. Tie znejú oproti starším veciam o veľa viac napnuto, agresívnejšie a hlavne je tam väčší dôraz na pritlačenie na pílu, k čomu prispieva aj Šimon. Jeho sporadické pískačky a hĺbky (nebol by som proti keby sa z úrovne „sporadicky“ dostali do úrovne „bežne“) krásne vykreslujú dávku brutality, ktorá z novej tváre doslova srší. Hlasovo nebol na tom na 100%, občas mu hlas preskočil, no keď si zoberieme fakt, že po vystúpení pomaly stratil hlas, a že to celé odspieval tesne po chorobe, musíme pred ním sňať klobúk z hlavy. Tomáš by ešte mohol prenechať väčšinu predslovom Šimonovi, predsa len ako vokalista by to mal mať v náplni práce. Každopádne vystúpenie sťalo všetky hlavy v Beluši a potvrdilo, nový album bude pure masaker!

Cut Up

Cut Up

Došiel čas na headlinerov. CUT UP síce každý berie ako pokračovanie VOMITORY, len pod iným názvom, hudobne od toho nemajú ďaleko, personálne taktiež nie a tento koncert to len potvrdil. Darmo, Švédsko je veľká záruka kvalitného a hlavne rezavého death metalu so špecifickým zvukom, ktorý sa doslova zareže pod kožu a potom to s vami hádže na všetky strany! Riffy rezali, energia by sa dala krájať, nasadenie fakt bravúrne. Kopalo to do riti viac ako elektrina. Jediné, čo mi prišlo kus vtipné, keď spevák vravel o tom, či máme radi brutal music. Vravím si, že mám, ale vy až taký brutal nie ste. Zrejme nebude fanúšik DISGORGE alebo DEVOURMENT. Svojím spôsobom je to brutálna hudba, ale len v rámci old school death metalu. Tam je to vysoký level a také aj bolo celé vystúpenie. Vysoká kvalita z mekky death metalu!

Typhoid

Typhoid

Brutal music však prišiel hneď po ich sete. TYPHOID už dávno patria k topkám našej scény. Hrať tak nesmierne brutálne a pritom tak technicky, to sa len tak nevidí. Tu je ten DISGORGE na mieste, len okorenené a osolené slovenskými koreninami a soľou. Naživo to má ešte oveľa väčšie gule ako z nahrávky (a tá rozbíja hlavy a tlačí na sluchovody dosť statočne), predstavte si jeden veľký tank, ktorý má v sebe motor zo stíhačky a v plnej rýchlosti naráža do všetkého živého, čo mu stojí v ceste a takýto pekne krvavý si prejde celým setom. Došlo aj na nové skladby, kde by som rád vypichol „Over Medicated“, ktorá nie len brutálna a technická, ale má v sebe aj zlovestnú atmosféru z ktorej mrazí. Neskutočný prievan a musím povedať, že chalani preskočili aj headlinerov a zapísali sa veľkými písmenami do knihy – BelUsa Death Fest vol.11 ako kapela, ktorá to všetkým natrela!

Spasm

Spasm

Poslední na rad prišli SPASM. Paradoxne šlo o jedinú kapelu, ktorá nehrá death metal. Im sa viac páčia chlipné masky (škraboška spojená s veľkým penisom), boratovské plavky (výnimočne Radim nemal pod nimi absolútne nič) a poriadne prasačiny hudobne ale aj lyricky. Hudobne mi to v porovnaní so zvyšnými kapelami prišlo až moc primitívne, niekedy som mal až pocit, že Ivo ani nehrá žiaden riff (žeby Radim o tých strunách nesrandoval?) a všetko znelo úplne rovnako, jedine Rudove bicie a Radimov vokál oddeľoval jednu skladbu od druhej. To však nikomu neprekážalo a ľudia sa bavili neskutočne. Dokonca až tak, že si vypýtali prídavok. Vzhľadom na to, že nevedeli nič iné (trochu divné), tak zahrali ešte raz odohratú skladbu. O zábavu bolo teda postarané.

BelUSA DeathFest nesklamala, ba priam prekonala všetky očakávania! Masakrálne vystúpenia, kde jedno prekonávalo druhé, kopec známych a skvelá nálada. Došlo nás až okolo 300 ks, čo pekne zaplnilo priestor pred pódiom a my sa môžeme tešiť na ďalší ročník!

Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák – šéfredaktor
Fotky: Mjöllnir Photography
Celá galéria: TU

Ak sa Vám naša práca páči, môžete nás podporiť týmito spôsobmi.

1. PayPal Donate Button
2. Prihlásiť sa na odber videí na youtube.
3. Lajknúť našu facebook stránku a nastaviť si upozornenia.
4. Zdieľať naše články a videá.

(Ak sa Vám niečo nepáči, napíšte nám konkrétny prípad a my sa to pokúsime vylepšiť.)

Ďakujeme, že nás sledujete a podporujete, zostaňte s nami.


O Bukáčo

Lukáš "Bukáčo" Polák - šéfredaktor Hlukoskopu. Horlivý fanúšik slovenského undergroundu so záľubou pre tvrdý metal. Podporovateľ všetkých druhov metalu a zberateľ LP/CD/MC chuťoviek. Začínal ako redaktor pre populárny webzine – metalexpress.sk, prispieval aj do časopisu Rock Hard, kde nadobudol skúsenosti a zároveň sa v ňom prebudila túžba podporovať náš underground. Svoj zámer chce uskutočniť v rámci projektu Hlukoskop, kde sa bude prioritne venovať našej scéne. Týmto ukazuje metalový paroháč k vám a je na vás, či ho v jeho práci podporíte.